11°
Bratislava
Štúdio 24: Stotožnenie sa s ČSR nie je na Slovensku také úplné ako v Česku, hovorí historik
Štúdio 24: Stotožnenie sa s ČSR nie je na Slovensku také úplné ako v Česku, hovorí historik
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Pripomíname si 108 rokov od vzniku prvej Československej republiky. Na udalosti a osobnosti, ktoré prispeli k tejto významnej historickej chvíli sa pozrela moderátorka JOJ 24 Hana Zavřelová Gallová s historikom Matejom Hanulom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
108. výročie vzniku Československej republiky
Prečo majú Česi a Slováci na spoločný štát odlišný pohľad?
Vznik Československa si pripomínajú obe krajiny, no význam tohto výročia sa v ich spoločnostiach líši. Podľa Mateja Hanulu je to predovšetkým dôsledok historického vývoja a odlišného vzťahu oboch národov k spoločnému štátu.
Česi vnímali vznik republiky ako zavŕšenie dlhoročného úsilia o vlastnú štátnosť. Českí politickí predstavitelia sa o ňu usilovali už v 19. storočí, ešte počas existencie Rakúsko-Uhorska. "Je to tou tradíciou, že český národ celý vníma vznik Československej republiky ako vznik svojho štátu, ku ktorému sa hlási, svojho samostatného štátu,“ vysvetlil historik.
Na Slovensku sa podľa neho vzťah k spoločnej republike formoval komplikovanejšie. Významnú úlohu zohrávali snahy slovenských politických predstaviteľov o samosprávu a odpor voči centralizovanému riadeniu štátu z Prahy. "Ten štát bol síce náš, ale nie tak úplne náš, že nevnímal niektoré tie požiadavky Slovákov, všetky,“ uviedol Hanula.
Práve tieto historické skúsenosti podľa neho prispeli k tomu, že odkaz prvej republiky nemá na Slovensku také jednoznačné postavenie ako v Česku. "Takže také to stotožnenie sa s Československou republikou nie je také stopercentné a také úplné ako v českej spoločnosti,“ dodal.
Bez zahraničného odboja by Slovensko mohlo vyzerať inak
Pri vzniku Československa zohral zásadnú úlohu zahraničný odboj. Významné dokumenty spojené s formovaním spoločného štátu vznikali aj v Spojených štátoch, kde pôsobili české a slovenské krajanské organizácie a kde sa počas prvej svetovej vojny presadzovala myšlienka spoločného štátu.
Hanula upozornil, že práve koncepcia spojenia českých krajín so Slovenskom bola pre vznik spoločného štátu rozhodujúca. Bez nej by po rozpade Rakúsko-Uhorska pravdepodobne vznikla určitá forma českej štátnosti, no Slovensko nemuselo byť jej súčasťou. "A či by dnes Slovensko fungovalo v tejto podobe? To je naozaj otázne a určite by minimálne nefungovalo bez Československa v týchto dnešných hraniciach,“ vysvetlil historik.
Práve výsledky mierových rokovaní po prvej svetovej vojne, najmä Trianonská mierová zmluva, ovplyvnili podobu hraníc Slovenska.
Úloha Martinskej deklarácie
Pre slovenské dejiny má osobitný význam Martinská deklarácia. Slovenskí politickí predstavitelia sa v nej verejne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi. Podľa Hanulu sa rozhodnutie podporiť vznik Československa formovalo už skôr, no spočiatku nebolo verejne deklarované. Martinská deklarácia preto predstavovala zásadný moment, keď slovenské politické elity svoj postoj oficiálne vyjadrili.
"Martinská deklarácia hrá dôležitú úlohu z toho hľadiska, že tam prvýkrát slovenskí politici, politické elity, reprezentanti slovenského národného hnutia verejne deklarovali, že sú za pripojenie Slovenska k českým krajinám,“ uviedol.
V Martine zároveň vznikla Slovenská národná rada ako orgán, ktorý mal zastupovať slovenskú politickú reprezentáciu. Nešlo teda iba o samotné vyhlásenie podpory spoločnému štátu, ale aj o vytvorenie inštitúcie, ktorá mohla toto rozhodnutie vyjadriť v mene slovenských politických predstaviteľov.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
