13°
Bratislava
Štúdio 24: Mnohí voliči nehlasovali za Lulu, ale proti Bolsonarovi, odborník o voľbách v Brazílii
Štúdio 24: Mnohí voliči nehlasovali za Lulu, ale proti Bolsonarovi, odborník o voľbách v Brazílii
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Víťazom prezidentských volieb v Brazílii je úradujúci ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Tesnou porážkou pravicového senátora Flávia Bolsonara si zabezpečil už štvrté funkčné obdobie. Po kampani poznačenej škandálmi a očierňovaním sa o rozruch v krajine po zatvorení volebných miestností postaralo rozhodnutie sudcu Najvyššieho súdu, ktorý predĺžil voľby o dve hodiny. Výsledky volieb sme si zhodnotili s odborníkom na Latinskú Ameriku - pánom Martinom Reyom.
Lula dokázal zmobilizovať voličov, ktorí v prvom kole nehlasovali
Víťazstvo úradujúceho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu bolo podľa odborníka na Latinskú Ameriku Martina Reya prekvapením. Väčšina predvolebných predpokladov totiž naznačovala, že výhodnejšiu pozíciu má jeho pravicový súper Flávio Bolsonaro. Rozhodujúcim faktorom sa podľa Reya stala mimoriadne silná mobilizácia voličov, ktorí sa na prvom kole volieb nezúčastnili. „Je to zmes faktorov, ale ten najdôležitejší je, že sa mu evidentne podarilo mobilizovať voličov, ktorí nevolili ani v prvom kole, čo je v brazílskych podmienkach neobvyklé. Väčšinou tá mobilizácia v druhom kole nie je taká silná, ako sa to podarilo v Brazílii,“ vysvetlil Rey.
Lula pritom podľa neho nemal jednoduchú východiskovú pozíciu. Okrem straty z prvého kola mu situáciu komplikovalo aj to, že viacerí neúspešní kandidáti sa prikláňali skôr k pravicovej politike. „Je to zmes rôznych faktorov na strane prezidenta Lulu a možno trochu ľahkovážnosti na strane Flávia Bolsonara, ktorý si možno myslel, že už to víťazstvo len ťažko môže niečo zvrátiť. Možno sa už videl novým prezidentom, ale nestalo sa tak,“ povedal odborník.
Mnohí voliči podľa Reya hlasovali predovšetkým proti Bolsonarovi
Rey priznal, že takýto výsledok sám neočakával. Za významný faktor označil aj obavy časti brazílskej spoločnosti z možného ohrozenia demokracie. Podľa neho preto nemuseli všetci voliči, ktorí podporili Lulu, automaticky súhlasiť s jeho politickým programom.
„Väčšina komentátorov, ani ja sa priznám, nepredpokladala, že to takto dopadne. Bolo to pre mňa prekvapenie a nečakal som, že Lula da Silva dokáže mobilizovať toľko voličov. Ono to nutne nebolo o tom, že ho považujú za veľmi skvelého prezidenta alebo že milujú jeho politický projekt,“ uviedol Rey.
Časť voličov podľa neho mohla presvedčiť práve predstava, že Bolsonaro predstavuje riziko pre demokratické fungovanie krajiny. „Mnohých voličov možno zasiahla informácia, že by mohla byť ohrozená demokracia alebo že Bolsonaro predstavuje riziko pre budúcnosť krajiny. A tak prišli hlasovať nie toľko pre Lulu, ako proti Bolsonarovi,“ dodal.
Predĺženie hlasovania podľa odborníka výsledok volieb nezmenilo
Rozruch po uzavretí volebných miestností vyvolalo rozhodnutie sudcu Najvyššieho súdu predĺžiť hlasovanie o dve hodiny, zo 17. na 19. hodinu. Porazený kandidát Flávio Bolsonaro následne spochybnil regulárnosť volieb a podľa prepisu avizoval snahu napadnúť ich výsledok. Rey však považuje úspech takéhoto postupu za veľmi nepravdepodobný. Pripomenul, že o predĺženie hlasovania požiadali obe strany. „Z môjho pohľadu je to veľmi nepravdepodobný scenár a hlavne nie príliš priechodný, pretože obe strany požiadali o predĺženie volieb o dve hodiny. Nebolo to len z jednej strany. Sudca rozhodol o predĺžení zo 17. na 19. hodinu a dôvodom boli predovšetkým problémy pri doprave voličov do volebných miestností,“ vysvetlil.
Zároveň upozornil na výrazný rozdiel medzi počtom hlasov odovzdaných počas predĺženého hlasovania a celkovým náskokom víťaza. „Počet hlasov, ktoré prišli medzi 17. a 19. hodinou, bol, ak mám správne informácie, zhruba 35-tisíc. Lula vyhral o viac než štyri milióny, takže z môjho pohľadu tam nie je veľká šanca na úspech,“ uviedol Rey.
Opakovanie volieb neočakáva
Odborník nepredpokladá ani to, že by spor o predĺženie hlasovania viedol k anulovaniu výsledkov a opakovaniu prezidentských volieb. Dôveru vkladá predovšetkým do fungovania brazílskeho súdnictva, ktoré podľa neho v minulosti dokázalo riešiť korupčné kauzy politikov z rôznych strán politického spektra. „Súdny systém v Brazílii všeobecne funguje veľmi dobre. Odsúdili politikov na rôznych úrovniach, z pravicovej aj ľavicovej strany, za rôzne korupčné škandály. Hodnotím to tak, že justícia na rozdiel od iných zložiek štátu fungovala dobre a v tomto prípade to očakávam taktiež,“ povedal.
Bolsonarovu snahu napadnúť výsledky preto vníma aj ako politický signál smerom k jeho podporovateľom. „Myslím si, že je to tiež snaha Bolsonara dať najavo svojim priaznivcom, že bojuje. Ale z môjho pohľadu je to skôr do budúcna neúspešný boj,“ skonštatoval.
Kandidáti ponúkali rozdielne predstavy o fungovaní štátu
Prezidentské voľby podľa Reya predstavovali výrazný ideologický súboj medzi ľavicou a pravicou. Lula presadzoval silnejšiu úlohu štátu v ekonomike, verejné investície a sociálne programy zamerané na chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Bolsonaro naopak zdôrazňoval menší štát, obmedzovanie verejných výdavkov, znižovanie daní a privatizáciu. „Je to súboj pravice a ľavice, konzervativizmu a sociálneho štátu. Ak začneme ekonomikou, u Lulu je to silnejšia úloha štátu a verejné investície. U Bolsonara naopak menší štát, obmedzenie výdavkov, zníženie daní a privatizácia,“ priblížil Rey.
Rozdiely medzi kandidátmi boli podľa neho viditeľné aj v bezpečnostnej politike. Bolsonaro presadzoval tvrdšie tresty za kriminalitu, zatiaľ čo Lula uprednostňoval kombináciu policajných a ďalších opatrení.
Odlišné postoje zastávali aj v otázke životného prostredia. Lula podľa Reya kládol väčší dôraz na ochranu Amazonského pralesa a klimatickú politiku. Bolsonaro sa orientoval skôr na hospodárske využívanie prírodných zdrojov.
Výrazné rozdiely sa prejavovali aj v zahraničnej politike. Bolsonaro mal bližšie k Donaldovi Trumpovi a pravicovým vládam, zatiaľ čo Lula zdôrazňoval vzťahy s Čínou, Európou a väčšiu nezávislosť od Spojených štátov.
Politické napätie v Brazílii bude pokračovať
Napriek víťazstvu úradujúceho prezidenta Rey neočakáva, že by sa podarilo rýchlo zmierniť hlboké rozdelenie brazílskej spoločnosti. Upozornil, že súčasne s prezidentskými voľbami sa konali aj ďalšie voľby, ktorých výsledkom je prevažne pravicovo orientovaný parlament. Lula tak podľa neho bude pri presadzovaní svojich návrhov čeliť výraznému politickému odporu. „Tá polarizácia nezmizne. Ono to nekončí prezidentskými voľbami, ktoré, zdá sa, budú platiť a Lula sa znova ujme úradu, v ktorom už je. Bude mať ťažkú pozíciu v tom, že zároveň prebiehali voľby na rôznych úrovniach štátu a bude bojovať s parlamentom, ktorý je väčšinou pravicový,“ vysvetlil Rey.
Hoci Lula podľa údajov uvedených v rozhovore zvíťazil o viac ako štyri milióny hlasov, vzhľadom na veľkosť Brazílie ide o relatívne malý percentuálny rozdiel. „Tie tábory za a proti, zjednodušene pravica a ľavica, sú v Brazílii pomerne vyrovnané. Ľudia si svoje názory väčšinou podržia aj počas ďalších rokov až do ďalších volieb. Môžeme preto očakávať, že politické strety budú pokračovať aj po týchto voľbách,“ dodal.
Výsledok volieb je dôležitý aj pre Slovensko a Európu
Brazílske prezidentské voľby by podľa Reya nemali zostať bez pozornosti európskych krajín vrátane Slovenska. Brazília je významným hospodárskym partnerom a zohráva kľúčovú úlohu v juhoamerickom obchodnom zoskupení Mercosur. „Určite by nás to malo zaujímať, pretože je to skutočne veľká krajina. Je síce pomerne ďaleko, ale brazílska ekonomika je dôležitá aj pre Európu. Pre Európsku úniu by bola dôležitá dohoda s Mercosurom a Brazília je kľúčovou krajinou tohto juhoamerického ekonomického združenia,“ povedal Rey. Za ďalšiu významnú oblasť označil ochranu Amazonského pralesa, ktorá má podľa neho dosah ďaleko za hranice Brazílie.
Výsledok volieb je dôležitý aj z pohľadu obchodných a priemyselných vzťahov so strednou Európou. „Ak sa zameriam na náš stredoeurópsky alebo dokonca slovenský kontext, sú tam jasné väzby a spolupráca v oblastiach, ako je obchod a priemysel, automobilový priemysel či obranný priemysel. Slovensko má napríklad záujem o výrobky z Brazílie. Samozrejme, sú tu aj politické a diplomatické vzťahy a energetika,“ priblížil.
