Štúdio 24: Izrael týždeň pred voľbami. Kto zostaví novú vládu?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Už o týždeň, v utorok 27. októbra, pôjdu izraelskí voliči k volebným urnám. Blížiace sa parlamentné voľby, ktoré mnohí vnímajú ako referendum o Benjaminovi Netanjahuovi, môžu po rokoch definitívne ukončiť vládu súčasného premiéra. Jeho najväčším vyzývateľom však nie je uhladený politik, ale bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eisengot. Ako to dopadne? Odpovede sme hľadali s analytičkou Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky Evou Taterovou.
Netanjahu rozdeľuje izraelskú spoločnosť
Taterová označila súčasného premiéra za kontroverznú osobnosť izraelskej politiky. Pripomenula, že Netanjahu je najdlhšie slúžiacim premiérom v histórii krajiny, no jeho pôsobenie sprevádzajú aj výrazné spory. „Keby som mala použiť jedno konkrétne slovo ako charakteristiku, tak by to nepochybne bolo slovo kontroverzný,“ uviedla analytička.
Podľa nej je Netanjahu kontroverzný nielen pre spôsob vedenia vojny v Pásme Gazy a zahraničnú politiku Izraela, ale aj pre domáce záležitosti vrátane dlhodobého vyšetrovania korupčných podozrení. Izraelská spoločnosť je pritom vo vzťahu k premiérovi výrazne rozdelená.
Útok Hamasu zostáva ústrednou témou volieb
Významnú úlohu v predvolebnej kampani zohrávajú udalosti zo 7. októbra 2023. Hoci od útoku Hamasu uplynuli tri roky, podľa Taterovej ide pre izraelskú spoločnosť stále o mimoriadne citlivú udalosť. „Pre Izraelčanov toto je stále nesmierne určujúca udalosť,“ zdôraznila.
Predmetom politického sporu zostáva najmä otázka, do akej miery nesie za bezpečnostné zlyhanie zodpovednosť samotný premiér a do akej miery išlo o zlyhanie bezpečnostných a vojenských zložiek. Opozícia vedená bývalým náčelníkom generálneho štábu Gadim Eisenkotom podľa analytičky upozorňuje, že politická zodpovednosť za útok nebola nezávisle vyšetrená. Netanjahu podľa jej slov vytvorenie takejto vyšetrovacej komisie odmieta.
Volebnú kampaň však ovplyvňujú aj ďalšie otázky. Patria medzi ne budúcnosť konfliktu s Palestínčanmi, vzťahy s Iránom, situácia v Libanone či spor o povinnú vojenskú službu ultraortodoxných Židov.
Vojenské úspechy bez jasného politického riešenia
Netanjahu sa podľa Taterovej snaží izraelským voličom prezentovať vojenské operácie na Blízkom východe ako úspech svojej vlády. „Keď sa na to pozrieme čisto z vojenského hľadiska, tak tá dominancia izraelskej armády je vlastne nepochybná,“ uviedla.
Poukázala pritom na izraelské vojenské operácie proti Iránu, Hamasu a Hizballáhu. Hoci podľa nej tieto organizácie utrpeli výrazné straty vrátane svojich dlhoročných predstaviteľov, definitívne ukončenie konfliktov zostáva vzdialené. Za problém považuje najmä chýbajúcu predstavu o budúcom usporiadaní dotknutých oblastí. Otvorenou otázkou podľa nej zostáva, či oslabené organizácie svoje sily postupne neobnovia.
Netanjahu však môže voličom argumentovať tým, že vojenské operácie znížili bezprostredné bezpečnostné riziká pre Izrael. O tom, či tento argument obstojí, rozhodnú až voľby.
Ani jeden z blokov zatiaľ nemá väčšinu
Predvolebné preferencie podľa Taterovej zostávajú pomerne vyrovnané a menia sa v závislosti od aktuálnych udalostí. „Ani jeden z tých blokov, či už Netanjahuov alebo Eisenkotov, v tejto chvíli nemá väčšinu v izraelskom parlamente,“ upozornila.
Izraelský Kneset má 120 poslancov a na vytvorenie väčšinovej vlády je potrebných najmenej 61 mandátov. Rozhodujúcu úlohu by preto podľa analytičky mohli zohrať arabské politické strany. Tie si podľa nej nemožno predstaviť v koalícii s Netanjahuom a jeho pravicovými spojencami. Mohli by však podporiť Eisenkotov blok, či už priamou účasťou vo vláde, alebo tolerovaním menšinového kabinetu.
Ani takýto výsledok by však automaticky neznamenal stabilnú vládu. Taterová pripomenula, že Eisenkot má ako bývalý generál tvrdé postoje k bezpečnostným otázkam a v blízkej budúcnosti nepredpokladá jednoduché vyriešenie konfliktu s Palestínčanmi. „Môže sa stať, že tie voľby skončia patom,“ upozornila analytička.
Prípadná opozičná vláda podporovaná arabskými stranami by podľa nej mohla byť veľmi krehká. Jej stabilitu by mohli ohroziť predovšetkým ďalšie udalosti v Pásme Gazy a rozdielne postoje k palestínskej otázke.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.