Štúdio 24: Analytik Železný vysvetlil, prečo sú čipy novou ropou

Nová technologická revolúcia mení svetové veľmoci

Podľa analytika nie je súčasný technologický rozmach historicky ojedinelý. Podobné zmeny priniesli aj predchádzajúce priemyselné revolúcie. Zatiaľ čo prvá bola spojená s parným strojom a uhlím, ďalšie obdobia charakterizoval rozvoj ropného, chemického či počítačového priemyslu. Z technologických zmien v minulosti výrazne profitovali napríklad Veľká Británia, Spojené štáty či ázijské ekonomiky. Železný upozornil, že rozhodujúcou výhodou vždy bola schopnosť krajiny ovládnuť kľúčové suroviny a nové technológie využívať vo veľkom rozsahu.

V súčasnosti túto úlohu čoraz výraznejšie preberajú polovodičové čipy, bez ktorých by nefungovala moderná elektronika ani pokročilé systémy umelej inteligencie. Podľa neho sa stávajú základnou komoditou súčasnej technologickej revolúcie a ich význam presahuje ekonomiku, zároveň uznal, že čipy sa môžu prirovnať k rope. Čoraz dôležitejšie sú aj pre obranný priemysel a vojenské technológie vrátane dronov. 

Prečítajte si tiež

Kríza odhalila závislosť Slovenska od rôznych komponentov. Zmeniť by to mal čipový akt

Výroba je závislá od celého sveta

Výroba najmodernejších čipov je podľa Železného mimoriadne komplikovaný proces, na ktorom sa podieľa viacero štátov. Ich návrhy vznikajú prevažne v Spojených štátoch, významná časť pokročilej výroby sa sústreďuje na Taiwane a dôležité pamäťové čipy pochádzajú z Južnej Kórey.

Európa zohráva zásadnú úlohu pri výrobe špecializovaných zariadení potrebných na produkciu polovodičov, zatiaľ čo Japonsko patrí medzi významných dodávateľov materiálov. „Ten moderný čip, pokiaľ sa budeme baviť o tých najdokonalejších, na ktorých je trénovaná a následne prevádzkovaná umelá inteligencia, je skutočne dieťaťom globalizácie,“ vysvetlil Železný.

Práve vzájomná závislosť jednotlivých krajín však predstavuje aj slabinu celého systému. Spojené štáty sa podľa analytika snažia presunúť väčšiu časť výroby na svoje územie, zatiaľ čo Čína investuje do technologickej sebestačnosti.

Ani jednej z veľmocí sa však zatiaľ nepodarilo dosiahnuť úplnú nezávislosť od zahraničných dodávateľov. „Celý ten dodávateľský reťazec je extrémne zraniteľný,“ upozornil analytik. Problémom je najmä sústredenie jednotlivých častí výroby do niekoľkých geografických oblastí.

Prečítajte si tiež

Europoslanci podporili európsky zákon o čipoch. Chcú viac financií do výskumu

Kríza na Taiwane by zasiahla aj Slovensko

Osobitné postavenie v polovodičovom priemysle má Taiwan, kde sa vyrába veľká časť najpokročilejších čipov. Prípadný vojenský konflikt, blokáda alebo dlhodobé prerušenie výroby by podľa Železného mohli vážne narušiť fungovanie svetového hospodárstva. „Pokiaľ by došlo k nejakej kríze na Taiwane, ktorá by znamenala výpadky výroby a exportu týchto čipov, tak by to malo na svetovú ekonomiku devastujúci vplyv,“ varoval analytik.

Dôsledky by pritom pocítila aj stredná Európa. Čipy sú totiž nevyhnutné nielen pre vývoj umelej inteligencie, ale aj pre telekomunikácie, elektroniku a automobilový priemysel, ktorý má pre Slovensko a Česko zásadný význam. „To by sme pocítili aj my tu v strednej Európe,“ zdôraznil Železný.

Riziko podľa neho nepredstavuje iba prípadné vyhrotenie vzťahov medzi Čínou a Taiwanom. Výrobu polovodičov môžu ohroziť aj konflikty v iných častiach sveta, napríklad výpadky dodávok energetických surovín, od ktorých je Taiwan závislý. Narušenie jediného článku globálneho dodávateľského reťazca tak môže mať ďalekosiahle následky.

Celý rozhovor s analytikom Janom Železným nájdete vo videu.