Makroekonomický analytik k rozpočtu: Prikrývame sa väčšou perinou, na akú máme

Politický kompromis nemusí byť dobrým ekonomickým riešením

Národná rada SR v stredu (14. 10.) schválila štátny rozpočet na rok 2027. Koalícia ho označuje za rozpočet dobrých správ a politického kompromisu. Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš však upozorňuje, že politická dohoda nemusí automaticky predstavovať najlepšie riešenie pre ekonomiku.

Za pozitívum považuje samotné prijatie rozpočtu, ktoré podľa neho prináša väčšiu predvídateľnosť verejných financií. Poukázal tiež na plánované zvýšenie niektorých investičných výdavkov. Zároveň však zdôraznil, že deficit na úrovni takmer piatich percent hrubého domáceho produktu zostáva vysoký. Podľa analytika sa takýto vývoj dal očakávať aj na základe predchádzajúcich rozpočtov. Rok 2027 bude navyše volebným rokom, preto nepredpokladal prijatie výraznejších opatrení na ozdravenie verejných financií.

Prečítajte si tiež

"Zákon roka" vo finále: Poslanci schválili štátny rozpočet na rok 2027

„Tiež zároveň platí, že povedzme politický kompromis nie vždy musí byť aj dobrým ekonomickým kompromisom alebo najlepším stavom z pohľadu ekonomiky,“ skonštatoval Kočiš. Pripomenul, že Slovensko sa stále nachádza výrazne nad trojpercentnou hranicou deficitu stanovenou maastrichtskými pravidlami. Problémy, ktoré by bolo potrebné riešiť, sa tak podľa neho opäť presúvajú do ďalších rokov.

Plošné zvyšovanie platov označil za razantné

Súčasťou schváleného rozpočtu je aj zvýšenie platov zamestnancov štátnej a verejnej správy o 8,4 percenta od júla budúceho roka. Kočiš upozornil, že pri súčasnom stave verejných financií ide o výrazný výdavok. „Slovensko sa dlhodobo, máme vysoké deficity, prikrýva sa väčšou perinou, na akú reálne máme,“ uviedol analytik.

Zároveň však zdôraznil, že pri hodnotení zvyšovania platov nemožno vychádzať iba z otázky, či má štát dostatok peňazí. Pripomenul potrebu kvalitne zaplatených učiteľov, zdravotníkov či policajtov a uznal, že niektoré pracovné pozície vo verejnom sektore sú dlhodobo podhodnotené.

Za vhodnejšie riešenie však považuje adresnejší prístup, pri ktorom by sa vyššie odmeňovanie sústredilo predovšetkým na oblasti s najväčším nedostatkom pracovníkov alebo neprimerane nízkymi mzdami. Plošné zvýšenie o 8,4 percenta označil v súčasných podmienkach za veľmi razantné. Podľa neho by sa štát mal pri zvyšovaní platov zároveň zameriavať na efektivitu a kvalitu poskytovaných verejných služieb.

Prečítajte si tiež

Opozícia kritizuje rozpočet: Vláda zadlžuje Slovensko o miliardy, hrozí bankrot

Upozornil tiež, že zvýšené mzdy nepredstavujú jednorazový výdavok. Ich financovanie bude potrebné zabezpečiť nielen v roku 2027, ale aj v ďalších rokoch, čím sa vytvára dodatočný tlak na verejné financie.

Dlh môže smerovať k 70 percentám HDP

Za jeden z najvážnejších problémov slovenských verejných financií považuje Kočiš pokračujúci rast dlhu. Pripomenul, že jeho úroveň už presahuje 60 percent HDP a bez ďalších opatrení môže postupne dosiahnuť 65 až 70 percent. Zdôraznil však, že rast zadlženia automaticky neznamená bezprostredný bankrot krajiny. „Nie, nejdeme skrachovať. To zase treba naozaj rozlišovať,“ uviedol.

Podľa analytika je problémom predovšetkým znižujúca sa schopnosť štátu reagovať na neočakávané udalosti. Za komfortnejšiu úroveň zadlženia pre malú otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, označil približne 50 percent HDP alebo menej. Vysvetlil, že pri vysokej zadlženosti má krajina menší priestor na riešenie hospodárskych kríz, podobne ako domácnosť, ktorá si dlhodobo požičiava na bežnú spotrebu a nevytvára si finančnú rezervu.

Kočiš zároveň odmietol argument, že Slovensko sa nemusí obávať rastúceho dlhu, pretože niektoré väčšie európske krajiny sú zadlžené ešte viac. Poukázal na Francúzsko či Taliansko, ktoré majú vlastné problémy s verejnými financiami. Veľké ekonomiky však podľa neho disponujú širšími možnosťami, ako reagovať na nepriaznivý vývoj. Slovensko je naopak menšou a otvorenejšou ekonomikou, ktorá môže byť na vonkajšie otrasy citlivejšia.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: Tento rozpočet je predvolebný, hovorí Hudcovský

Vyrovnaný rozpočet by ekonomike výrazne uškodil

Analytik sa vyjadril aj k požiadavke na prípravu vyrovnaného rozpočtu, na ktorú v súvislosti s pravidlami dlhovej brzdy upozorňovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa Kočiša je potrebné rozlišovať medzi povinnosťou pripraviť návrh vyrovnaného rozpočtu a jeho skutočným zavedením. Okamžité odstránenie deficitu by totiž znamenalo potrebu nájsť približne 7,4 až 7,5 miliardy eur.

Takýto zásah by podľa analytika výrazne poškodil ekonomiku, zasiahol spotrebu a mohol viesť aj k rastu nezamestnanosti. Cieľom rozpočtovej politiky preto podľa neho nemá byť okamžité dosiahnutie nulového deficitu za každú cenu, ale postupné ozdravovanie verejných financií bez neprimeraného poškodenia hospodárskeho rastu. Upozornil však na riziko, že ak štát nebude svoje hospodárenie riešiť včas, môže sa dostať do situácie, keď ho k prudkým škrtom prinútia finančné trhy. V krajnom prípade by totiž investori mohli Slovensku požičiavať za výrazne vyššie úroky alebo by sa jeho prístup k financovaniu mohol zásadne obmedziť. Práve takémuto scenáru by podľa Kočiša mala predchádzať zodpovedná rozpočtová politika.

Konsolidácii sa nevyhne ani ďalšia vláda

Kočiš upozornil, že potreba ozdravovania verejných financií nezmizne ani po parlamentných voľbách v roku 2027. Naopak, ďalšia vláda bude podľa neho čeliť náročnejšej situácii, pretože časť možností na zvyšovanie príjmov štátu už bola využitá. „Budúca vláda, nech bude akákoľvek, bude potrebovať pokračovať v týchto opatreniach,“ zdôraznil.

Prečítajte si tiež

Tóth: Na splnenie cieľov budeme potrebovať dodatočnú konsolidáciu za 3,4 miliardy eur

​Podľa analytika sa budú musieť ďalšie konsolidačné opatrenia viac zamerať na efektívnosť štátnych výdavkov a hľadanie úspor. Jednoduchšie riešenia v podobe zvyšovania daní už boli podľa jeho slov do veľkej miery vyčerpané. Pripomenul, že čím dlhšie sa potrebné opatrenia odkladajú, tým rýchlejšie a bolestivejšie ich môže byť potrebné zavádzať v budúcnosti.

Dôsledky môžu pocítiť aj bežní ľudia

Na záver analytik vysvetlil, prečo by vývoj verejného dlhu mal zaujímať aj občanov, ktorí sa každodenne nezaoberajú ekonomickými ukazovateľmi. Podľa neho sa problémy verejných financií môžu v budúcnosti premietnuť do dostupnosti a kvality zdravotníctva, školstva či sociálneho zabezpečenia. Ak by štát musel pristúpiť k náhlemu a rozsiahlemu šetreniu, ľudia by mohli pocítiť výrazné zhoršenie služieb, na ktoré sú zvyknutí.

Ako varovný príklad spomenul Grécko, kde si dlhová kríza vyžiadala rozsiahle úsporné opatrenia vrátane zásahov do dôchodkov. Kočiš zdôraznil, že štát by si mal podobne ako domácnosť vytvárať rezervy na horšie obdobia. Ak dlhodobo míňa viac, než si môže dovoliť, riskuje, že v prípade ďalšej krízy bude nútený výrazne obmedziť životnú úroveň obyvateľov. Práve preto považuje udržateľnosť verejných financií za otázku, ktorá sa netýka iba politikov či ekonómov, ale aj každodenného života občanov.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.