Ekonomické Analýzy 24: Tento rozpočet je predvolebný, hovorí Hudcovský

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Návrh rozpočtu na rok 2027 je na stole. Sociálni partneri a opozícia ho odmietajú. Vláde sa nedarí znižovať dlh, a to ani po troch vlnách konsolidácie verejných financií. Odborníci volajú po prorastových opatreniach, ktoré však neprichádzajú. Aké sú skutočné teda riziká a príležitosti v návrhu rozpočtu na rok 2027? O problematike rozprával v relácii Ekonomické analýzy 24 s moderátorom Lukášom Dzivým Martin Hudcovský z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2027 má podľa ekonóma Martina Hudcovského z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied predvolebný charakter. V relácii Ekonomické analýzy 24 upozornil, že napriek trom kolám konsolidácie sa vláde nepodarilo zastaviť rast verejného dlhu ani dosiahnuť výraznejšie ozdravenie verejných financií.

Hoci rozpočet zachováva viaceré sociálne opatrenia, podľa Hudcovského v ňom chýbajú kroky podporujúce dlhodobý ekonomický rast. Varoval tiež, že náklady na súčasné výdavky štátu napokon ponesú obyvatelia.

Rozpočet podľa Hudcovského neprináša potrebné ozdravenie financií

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) označuje návrh rozpočtu na budúci rok za rozpočet dobrých správ. Ekonóm Martin Hudcovský však tento optimizmus nezdieľa. Podľa neho vláda po niekoľkých rokoch konsolidácie nedosiahla výsledky, ktoré by zabezpečili dlhodobú udržateľnosť verejných financií. „My ostatní odborníci by sme asi až tak pozitívni okolo toho neboli,“ uviedol Hudcovský v relácii Ekonomické analýzy 24.

Za pozitívum z krátkodobého pohľadu označil zachovanie viacerých výdavkových priorít vrátane trinástych dôchodkov a energopomoci. Z dlhodobého hľadiska však podľa neho rozpočtu chýbajú opatrenia, ktoré by zlepšili stav verejných financií a vytvorili predpoklady na hospodársky rast. Vláda počíta v roku 2027 s deficitom na úrovni 4,94 percenta hrubého domáceho produktu. Hudcovský upozornil, že napriek doterajším konsolidačným opatreniam verejný dlh naďalej rastie. Konsolidácia podľa neho nesplnila ani kritérium dostatočného zníženia štrukturálneho deficitu.

„Ako sa pozrieme, tak v podstate ani jeden z tých rozpočtov, ktoré sme mali, ani tento nadchádzajúci ten rast nezastaví,“ skonštatoval. Doterajšie kroky vlády preto nepovažuje za úspešnú konsolidáciu. Podľa jeho hodnotenia išlo vo veľkej miere o presúvanie finančných zdrojov medzi jednotlivými oblasťami, pričom významná časť vybraných peňazí smerovala na spotrebu namiesto opatrení, ktoré by zlepšili dlhodobé ekonomické vyhliadky.

Hudcovský zároveň pripustil, že na verejné financie negatívne vplývajú aj okolnosti, ktoré vláda nedokáže priamo ovplyvniť. Spomenul rastúce výdavky na obranu a vyššie náklady na obsluhu štátneho dlhu v dôsledku zvýšených úrokových sadzieb. Napriek tomu je presvedčený, že štát mal pri využívaní získaných zdrojov značné rezervy.

Predvolebnú štedrosť podľa ekonóma zaplatia ľudia

Rozpočet na budúci rok počíta s vyššími výdavkami vo viacerých oblastiach vrátane sociálnej politiky, zdravotníctva, školstva či dopravy. Hudcovský upozornil, že časť nárastu výdavkov prirodzene súvisí s infláciou, no návrh podľa neho zároveň vytvára priestor na štedrejšiu politiku pred koncom volebného obdobia. „Tento rozpočet je taký predvolebný,“ vyhlásil.

Zdôraznil však, že nejde o nový jav. Politické rozhodnutia podľa neho ovplyvňujú hospodárenie štátu dlhodobo a predvolebná štedrosť sa neobmedzuje iba na súčasnú vládu. Náklady na zvýšené výdavky sa podľa Hudcovského skôr či neskôr prenesú na obyvateľov. V krátkodobom horizonte sa pritom dôsledky nemusia prejaviť okamžite, keďže štát dokáže určitý čas financovať zachovanie sociálnych opatrení aj prostredníctvom ďalšieho zadlžovania.

„Zaplatia to ľudia. A teraz otázka je už iba o tom, že ľudia, či to budú platiť v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom aspekte,“ povedal. Ekonóm upozornil, že priestor na ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia je podľa neho obmedzený. Ak štát nepristúpi k racionalizácii výdavkov, môže sa v budúcnosti dostať pod tlak na ďalšie zvyšovanie daní alebo na prijatie opatrení vynútených situáciou na finančných trhoch.

Investície sú potrebné, rozhodujúca je ich efektívnosť

Hudcovský pozitívne hodnotí snahu zvýšiť investície do infraštruktúry či energetiky. Slovensko podľa neho dlhodobo investovalo menej, než by bolo potrebné na približovanie sa k vyspelejším ekonomikám. Zároveň však upozornil, že samotné zvýšenie investičných výdavkov nestačí, pokiaľ sa peniaze nevyužívajú efektívne. „Ak chceme dobiehať ten západ, čo by malo byť naozaj určite ten dlhodobý cieľ, tak my by sme mali určite investovať minimálne toľko a viac ako investuje ten západ,“ uviedol.

Ako príklady investičného dlhu spomenul stav mostov, ciest a nedokončenú dopravnú infraštruktúru. Výstavba nového jadrového zdroja podľa neho môže priniesť ekonomické výhody, zároveň však pôjde o finančne náročný projekt s dosahom na verejné rozpočty počas nasledujúcich rokov až desaťročí. Za problematické považuje najmä využívanie prostriedkov na výdavky, ktoré neprinášajú dlhodobý ekonomický rast. Ako príklad uviedol energopomoc, na ktorú podľa jeho slov vláda počas svojho pôsobenia využila miliardu eur z eurofondov.

„Avšak zďaleka to nie je nie je niečo, čo by podporoval ten dlhodobý ekonomický rast,“ poznamenal v súvislosti s energopomocou. Hoci návrh rozpočtu počíta s nižšími výdavkami na energopomoc než v predchádzajúcom roku, Hudcovský upozornil na riziko ich opätovného rastu v ďalšom období. Ak by budúca vláda pokračovala v podobnej podpore aj pri vyšších cenách plynu, podľa jeho odhadu by sa náklady mohli výrazne zvýšiť.

Štedrý sociálny systém môže naraziť na svoje limity

Významnou témou zostáva aj dlhodobá udržateľnosť sociálnych výdavkov. Hudcovský poukázal na starnutie populácie a rastúci počet dôchodcov, ktorý bude v nasledujúcich desaťročiach vytvárať čoraz väčší tlak na verejné financie. Za problematické považuje najmä nastavenie dôchodkového systému, v ktorom podľa jeho slov príjmy z odvodov nestačia na financovanie všetkých vyplácaných dôchodkov. Upozornil tiež na rozdielny prístup k podpore seniorov a rodín s deťmi, keď štát zachoval trináste dôchodky, no obmedzil daňový bonus na deti.

„No a už v roku 2040 tie čísla budú voči tomu, ako je to dnes, relatívne na nepoznanie,“ varoval v súvislosti s očakávanými demografickými zmenami. Riešenie vidí aj vo väčšej adresnosti sociálnych opatrení. Podpora v podobe bezplatného cestovania či školských obedov môže mať podľa neho význam najmä pre nízkopríjmové domácnosti. Plošné poskytovanie výhod však považuje za finančne náročné a z dlhodobého hľadiska ťažko udržateľné.

Hudcovský zároveň varoval pred prijímaním ďalších výdavkových opatrení bez zabezpečeného financovania. Každé dodatočné zvýšenie výdavkov sa podľa neho môže premietnuť do potreby ďalšej konsolidácie, pričom opakované zásahy do daní a výdavkov už negatívne ovplyvňujú očakávania domácností aj firiem. Neistota podľa ekonóma vedie k odkladaniu spotreby a investícií, čo následne oslabuje samotný hospodársky rast. Postupnú konsolidáciu rozloženú na viacero rokov preto kritizuje aj z pohľadu jej vplyvu na ekonomické správanie. „Ten ekonomický rast si v podstate sami podkopávame,“ dodal Hudcovský.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.