Štúdio 24: Tisíce ton potravín končia v odpade. Projekt Redipom ich chce dostať k ľuďom

Na Slovensku sa ročne vyhodia státisíce ton potravín

Plytvanie potravinami je problémom nielen na Slovensku, ale aj vo svete. "Je to obrovský problém nielen pre Slovensko, ale pre celý svet, lebo z toho, čo vlastne vyprodukujeme na celom svete, ale platí to v zásade aj pre Slovensko, sa skoro jedna tretina vyhodí,“ uviedla Kolarik. Problém má pritom finančný, environmentálny aj sociálny rozmer.

Na Slovensku podľa nej ide približne o 530-tisíc ton potravín ročne. Zhruba 160-tisíc ton pritom pripadá na prvovýrobu, výrobcov a spracovateľov potravín a maloobchod. Nie všetky tieto potraviny však musia byť odpadom. Môže ísť napríklad o produkty s poškodeným obalom, nesprávnou etiketou či blížiacim sa dátumom minimálnej trvanlivosti.

Prečítajte si tiež

Slovensko v smutnom rebríčku: Chudoba tlačí rodiny, mäso jedia raz týždenne

Zachránené potraviny by mohli pomôcť ľuďom v núdzi

"Keby sme zachránili len desať percent z tohto objemu potravín, dokázali by sme nasýtiť pol milióna ľudí a ušetrili by sme tak pri nejakom veľmi hrubom prepočte skoro 5 miliónov eur,“ uviedla Kolarik.

Platforma potravinovej pomoci Slovensko sa v rámci projektu snaží vytvoriť systém, ktorý by prepojil štát, podnikateľský sektor a neziskové organizácie. Kolarik zdôraznila, že v tomto prípade nejde o potravinový odpad, ale o prebytočné potraviny. "Nehovoríme o potravinovom odpade, ale hovoríme o prebytočných potravinách,“ povedala.

Prečítajte si tiež

Analytik o ekonomických dôsledkoch klimatických zmien: Rastú potraviny aj energie

​Podľa nej je celý proces komplikovaný aj preto, že doň vstupuje veľké množstvo aktérov. Štát nastavuje pravidlá a kontroluje bezpečnosť potravín, podnikateľský sektor je zdrojom prebytkov a neziskové organizácie ich následne distribuujú ľuďom v núdzi.

Prvé pilotné centrá vzniknú v regiónoch

Platforma pôvodne plánovala najmä budovanie skladov a infraštruktúry. Pri rokovaniach so štátom však podľa Kolarik vznikli otázky, na ktoré bolo potrebné najskôr nájsť odpovede. "Práve preto sme sa rozhodli realizovať národný projekt tým spôsobom, akým ho realizujeme. Možno tá prvá fáza bola naozaj o zisťovaní skutkového stavu, čo tu na Slovensku máme, ako to funguje a čo treba zlepšiť,“ uviedla.

V rámci projektu je naplánovaných päť pilotných centier. Zatiaľ sú podľa Kolarik jasne definované tri – v Sabinove, Vígľaši a Šúrovciach pri Trnave. "Predtým, než pustíme na svetlo sveta nejaký návrh, ktorý chceme, aby sa následne aj uviedol do praxe, si chceme jednotlivé tie riešenia otestovať,“ povedala.

Potraviny sa majú dostať až k ľuďom

Dôležitou súčasťou systému majú byť redistribučné sklady. "Budú podporovať alebo dodávať potraviny organizáciám, ktoré sú lokalizované v danom regióne a následne už tie organizácie, ktoré pracujú priamo s tými klientmi a poskytujú im aj tie služby, ktoré sme spomínali, tak tie už budú potraviny dostávať priamo k ľuďom,“ vysvetlila Kolarik.

Prečítajte si tiež

Chudoba na Slovensku: Vďaka potravinovým zbierkam viete pomôcť aj vy

​Do projektu sa pritom majú zapojiť aj firmy, ktoré budú potraviny darovať. Podľa Kolarik z toho môžu mať okrem environmentálneho a spoločenského prínosu aj finančnú výhodu. "Dokážu pomôcť obrovskému počtu ľudí, ale zároveň vedia využívať aj tie daňové výhody v podobe uplatnenia si daňových výdavkov pri týchto potravinách,“ uviedla.

Cieľom je vytvoriť fungujúcu sieť

Podľa Kolarik je Slovensko v tejto oblasti v porovnaní s niektorými európskymi krajinami stále pozadu. Ako príklad uviedla Českú republiku, kde funguje sieť redistribučných centier. Platforma preto pri tvorbe slovenského systému vychádza aj zo skúseností zo zahraničia.

Národný projekt má trvať do januára 2028. Cieľom je následne pokračovať v budovaní trvalej siete redistribučných skladov a vytvoriť stabilnú sieť darcov potravín. "Ideálnym stavom by bolo, že vo februári v roku 2028 začneme vybavovať už trvalé sklady a budeme mať viazanú sieť donorov s finančnou podporou štátu a možno Európskej únie,“ uzavrela Kolarik.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.