22°
Bratislava
Štúdio 24: Historik Cuper o význame Karpatsko-duklianskej operácie
Štúdio 24: Historik Cuper o význame Karpatsko-duklianskej operácie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA/SVIDNÍK / Išlo o jednu z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Cieľom operácie bolo poskytnúť čo najrýchlejšiu pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Reč je o Karpatsko-duklianskej operácii, ktorá sa uskutočnila od 8. septembra do 28. októbra 1944. Ťažké boje si vyžiadali obrovské straty na životoch. O priebehu a význame tejto operácie si viac povedala moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik s historikom Ivanom Cuperom z Vojenského historického ústavu.
Karpatsko-duklianska operácia 1944
Dôležitú úlohu mali slovenské jednotky
"V podstate tá východokarpatská operácia pozostávala z jednotiek ľavého krídla prvého ukrajinského frontu a potom bola karpatsko-užhorodská operácia, ktorá bola zameraná hlavne na Zakarpatskú Ukrajinu a taký ten severovýchodný cíp východného Slovenska,“ vysvetlil Cuper.
Cuper uviedol, že operácia reagovala na situáciu, ktorá vznikla na strednom Slovensku. "Čo sa týka Karpatsko-duklianskej operácie, treba povedať, že ona vlastne reagovala na vzniknutú situáciu na strednom Slovensku,“ uviedol historik. Slovenskí vojaci mali podľa neho držať karpatské priesmyky, medzi nimi aj Dukliansky priesmyk, a umožniť tak rýchlejší postup Červenej armády na slovenské územie.
Pôvodné plány počítali s postupom do piatich dní
Jedným z dôvodov, prečo sa operácia výrazne predĺžila, boli nenaplnené predstavy o rýchlosti postupu. Pôvodné plány totiž počítali s tým, že sa línia Stará Ľubovňa – Prešov dosiahne približne do piatich dní. "Je pravda, že pôvodné plány počítali teoreticky s tým, že by sa tá čiara Stará Ľubovňa – Prešov mohla dosiahnuť do piatich dní,“ uviedol Cuper.
Operácia podľa neho počítala aj s momentom prekvapenia. Predpokladalo sa, že nemecké jednotky nebudú na danom úseku pripravené na väčšiu bojovú operáciu. Dôležitú úlohu mali opäť zohrávať slovenskí vojaci, ktorí mali držať priesmyky a zabrániť zásobovaniu nemeckých jednotiek zo slovenského územia.
Rozsah bojov patril medzi najväčšie
Karpatsko-duklianska operácia patrila podľa Cupera vzhľadom na rozsah nasadených vojsk, priebeh bojov a straty medzi najväčšie horské operácie. "V rámci tých bojísk, kde sa odohrali a zároveň aj tie straty a priebeh, aký bol tu, radí tú operáciu ako jednu z tých najväčších horských, ktoré sa u nás odohrali. Nielen u nás, ale v podstate aj v celej Európe,“ dodal historik.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
