21°
Bratislava
Štúdio 24: Zaočkovanosť proti chrípke je nízka. Hlavným dôvodom je nedôvera, myslí si pneumológ
Štúdio 24: Zaočkovanosť proti chrípke je nízka. Hlavným dôvodom je nedôvera, myslí si pneumológ
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Chrípková sezóna je opäť tu. Lekári z rôznych špecializácií vyzývajú chronicky chorých pacientov, aby neodkladali očkovanie. Napriek tomu je zaočkovanosť na Slovensku dlhodobo nízka a situáciu komplikuje aj šírenie dezinformácií. O tom, prečo ľudia u nás stále podceňujú prevenciu, sa rozprávala moderátorka JOJ 24 Martina Trojak s prednostom Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky SZU a Univerzitnej nemocnice Bratislava, docentom Štefanom Laššánom.
Očkovania proti chrípke a Kovidu
Chrípka môže skončiť aj v nemocnici
"Chrípka je každým rokom problémom. Každý rok sa vyskytuje množstvo prípadov,“ uviedol Laššán. Podľa neho je typické, že sa chrípkový vírus intenzívne mení, a preto má aj vakcína pred každou sezónou odlišné zloženie. "Tento rok je vakcína z hľadiska svojho zloženia tzv. trivalentná. Obsahuje teda vlastne tri nové kmene, alebo teda tri nové varianty,“ vysvetlil.
Závažnosť priebehu sa podľa neho vopred jednoznačne určiť nedá, vírus však môže byť infekčnejší, keďže časť populácie môže mať voči nemu menšiu imunitnú skúsenosť z predchádzajúcich rokov.
Chrípka podľa pneumológa nie je iba niekoľkodňové ochorenie sprevádzané horúčkou. V niektorých prípadoch môže mať vážny priebeh a skončiť aj úmrtím. Na Slovensku podľa jeho slov ročne súvisí s chrípkou približne 800 úmrtí, v Európskej únii sa odhady pohybujú medzi 27- a 70-tisíc úmrtiami. "Chrípka je vážnym ochorením. Chrípka naozaj môže skončiť v istých prípadoch aj smrteľne,“ upozornil Laššán.
Typický priebeh chrípky podľa neho začína bolesťou hrdla a vysokými teplotami či horúčkou, pridávajú sa bolesti svalov a kĺbov a neskôr suchý kašeľ. Väčšina ľudí by mala počas ochorenia zostať doma, dostatočne piť a liečiť príznaky. Rizikovejšie však môžu byť chronicky choré osoby, napríklad pacienti s astmou či chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Chrípka môže zhoršiť aj základné ochorenie a v niektorých prípadoch viesť k zápalu pľúc.
Slovensko má nízku zaočkovanosť
Medzi rizikové faktory patrí podľa Laššána aj obezita. Tá je často spojená s ďalšími zdravotnými problémami, napríklad cukrovkou druhého typu či kardiovaskulárnymi ochoreniami. "Obezitu si treba predstaviť, že nikdy nechodí sama, býva zvyčajne spojená aj teda s inými komplikáciami,“ uviedol pneumológ. Zároveň podľa neho nejde iba o estetický problém. Tukové tkanivo je totiž zdrojom zápalu a obezita môže ovplyvňovať aj mechaniku dýchania. "Aj obézni pacienti sú viac ohrození chrípkou,“ dodal.
Jednou z tém rozhovoru bola aj nízka zaočkovanosť proti chrípke na Slovensku. Podľa Laššána je jedným z možných dôvodov nedôvera voči štátu, jeho inštitúciám, vede či zdravotnému systému. "Na Slovensku sa očkuje približne iba 5 percent populácie ročne. Zoberte si napríklad niektoré vyspelé krajiny západnej Európy ako Dánsko, kde sa zaočkuje 75 percent, tri štvrtiny obyvateľov,“ uviedol.
Očkovanie podľa neho nechráni iba samotného človeka, ktorý sa dá zaočkovať, ale môže pomôcť chrániť aj ľudí v jeho okolí. Chrípka sa totiž ľahko prenáša kvapôčkami pri kašli aj infekčným aerosólom. "Ono v podstate chráni aj ľudí okolo mňa, aby som tú infekciu nepreniesol,“ vysvetlil Laššán. Očkovanie preto vníma aj ako prejav solidarity voči ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov nemohli alebo nestihli zaočkovať.
Kedy je vhodný čas na očkovanie?
Podľa pneumológa má očkovanie zmysel aj v priebehu októbra. Organizmus totiž potrebuje určitý čas na vytvorenie protilátok. "Tvorba protilátok trvá bežne zhruba okolo tých dvoch, troch týždňov. To znamená, že niekedy ten začiatok, polovica októbra, dať sa zaočkovať je, by som povedal, taká správna doba práve na túto intervenciu,“ uviedol.
Ani očkovanie však podľa neho neznamená stopercentnú ochranu pred samotnou infekciou. "Aj keď sa zaočkujem, to neznamená, že na 100 % chrípku dostať nemôžem. Neexistuje žiadna intervencia v medicíne, ktorá by mala 100-percentnú účinnosť,“ upozornil.
Zároveň však dodal, že očkovaný človek má podľa neho výrazne menšiu šancu na ťažký priebeh či hospitalizáciu. Práve pobyt v nemocnici môže podľa neho priniesť ďalšie komplikácie a zároveň zvyšuje tlak na kapacity zdravotníckeho systému.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
