Štúdio 24: OSN nie je schopná predchádzať veľkým konfliktom, hovorí analytik

Svet sa mení, mení sa aj OSN?

Tohtoročné Valné zhromaždenie OSN sa nesie v znamení témy "Obnova dôvery, zvládanie transformácie: OSN, ktorá prináša výsledky pre všetkých“. Jednou z diskutovaných otázok je aj budúcnosť organizácie a prípadná reforma jej fungovania. Podľa analytika a vysokoškolského pedagóga Zdeňka Roda však OSN napriek svojim problémom zostáva nenahraditeľnou platformou pre rokovania medzi štátmi.

Prečítajte si tiež

OSN varuje: Útoky vystavia ukrajinských aj ruských civilistov krutej zime

​"OSN určite prináša celý rad čiastkových úloh a čiastkových výsledkov. Koniec koncov je to jediná svetová platforma, kde sa všetky krajiny sveta, ktorých je 193, môžu stretnúť a môžu diskutovať o akejkoľvek téme od konfliktov, životného prostredia, energetiky či medzinárodného práva,“ uviedol Rod. Zároveň však upozornil, že organizácia vznikla v roku 1945 v úplne inom medzinárodnom prostredí. Dnes má OSN 193 členských štátov.

Za jednu z najdôležitejších otázok považuje reformu Bezpečnostnej rady OSN. Tú v súčasnosti tvorí 15 členov, z ktorých päť je stálych – Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. Práve stála päťka má právo veta.

"Najväčšie diskusie, ktoré sa objavujú, sa týkajú najmä reformy kľúčovej inštitúcie OSN, tou je Bezpečnostná rada. Je to tých päť členov, ktorých som spomenul, ktorí majú právo veta a zohrávajú absolútne kľúčovú úlohu v celom systéme,“ vysvetlil analytik. Dodal, že najmä štáty globálneho Juhu požadujú väčšie zastúpenie v Bezpečnostnej rade. Diskusie o jej reforme prebiehajú aj v rámci tohtoročného procesu OSN.

OSN nedokáže zabrániť veľkým vojnám

Podľa Roda je jedným z hlavných problémov OSN jej obmedzená schopnosť predchádzať veľkým ozbrojeným konfliktom. Organizácia pritom podľa neho naďalej zohráva dôležitú úlohu napríklad prostredníctvom mierových misií a humanitárnej či rozvojovej pomoci. "Nemôžeme povedať, že by OSN vôbec nepomáhala. Vidíme, že mierové jednotky, takzvané modré prilby, sú v rámci mierových misií na rôznych miestach sveta a sú veľmi dôležité pre budovanie bezpečnosti, šírenie humanitárnej a rozvojovej pomoci,“ povedal Rod.

Problém podľa neho nastáva v situácii, keď sa samotný štát rozhodne začať vojenský konflikt. "Hlavné je, že nie je schopná predchádzať veľkým konfliktom. Keď sa štát rozhodne, že to urobí, OSN mu v tom nemôže nijako zabrániť,“ dodal.

Prečítajte si tiež

OSN varuje pred „obrovským“ El Niñom, zatiaľ čo sa krajiny pripravujú na jeho dopady

​Napriek kritike však OSN podľa analytika naďalej zostáva kľúčovým priestorom pre medzinárodnú spoluprácu: "Je to stále kľúčová platforma, pretože inú platformu, než je táto, nemáme a nemá zmysel budovať inú. Ponúka sa možnosť ju reformovať, ale nie ju nejako opustiť a vybudovať nejakú novú, to by nefungovalo.“

Veľký prelom neočakáva

Od aktuálneho Valného zhromaždenia Rod neočakáva zásadný prelom. Za dôležité však považuje, že sa opäť otvorí otázka reformy Bezpečnostnej rady a jej väčšej reprezentatívnosti. "Moje očakávania sú, povedzme, relatívne nízke, pretože takýchto stretnutí a schôdzí v posledných dvoch desaťročiach prebehlo veľa, pričom sa práve diskutovali reformy. Takže určite nemám veľké očakávania, že dôjde k nejakému kľúčovému prelomu,“ uviedol.

Podľa neho rastie tlak zo strany štátov globálneho Juhu, ktoré chcú, aby súčasné zloženie Bezpečnostnej rady lepšie odrážalo dnešné rozloženie politickej a ekonomickej moci vo svete. Reforma Bezpečnostnej rady patrí medzi dlhodobo diskutované otázky a medzi členskými štátmi existuje aj podpora pre zmeny týkajúce sa zastúpenia a používania práva veta.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.