Bezpečnostný expert k incidentom v Európe: Takýto stav nemôžeme donekonečna tolerovať
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Bezpečnostných incidentov v Európe pribúda a doterajší spôsob reakcie podľa bezpečnostného experta GLOBSEC-u Tomáša Nagya nemusí byť dostatočný. Upozorňuje, že pokračovanie súčasného stavu môže vytvárať dojem beztrestnosti a Európa bude musieť svoj prístup zmeniť. V Štúdiu 24 s moderátorom JOJ 24 Michalom Farkašovským hovoril aj o úlohe NATO, možnostiach Európskej únie v oblasti obrany či návrhu na vznik Európskej bezpečnostnej rady.
Európa podľa Nagya nemôže incidenty tolerovať donekonečna
Množiace sa bezpečnostné incidenty v blízkosti členských krajín NATO či priamo na ich území podľa Nagya zatiaľ prevažne zostávajú pod hranicou, ktorá by si vyžadovala vojenskú reakciu. Otázkou však podľa neho je, dokedy môže Európa na podobné prípady reagovať rovnakým spôsobom. „Európa podľa mojej mienky nemôže donekonečna takýto stav tolerovať už len kvôli tomu, že sa tým vytvára akási aura beztrestnosti,“ upozornil bezpečnostný expert.
Stanoviť presnú hranicu, po prekročení ktorej by mala nasledovať zásadnejšia reakcia, však podľa neho nie je jednoduché. Doterajší prístup má síce výhodu v určitej nejednoznačnosti, zároveň však Nagy upozorňuje, že výsledky ukazujú potrebu zmeny. „My staviame na tom, že tá nejednoznačnosť má aj svoju výhodu, má aj svoju pridanú hodnotu, ale zjavne tým testovaním zatiaľ neprechádzame veľmi dobre a musíme zmeniť prístup,“ uviedol.
NATO zostáva kľúčové
Debata o európskej bezpečnosti sa podľa experta nedá oddeliť od Severoatlantickej aliancie. Napriek tomu, že Európska únia v posledných rokoch rozširuje svoje aktivity v oblasti obrany, NATO podľa Nagya naďalej zostáva základným pilierom.
„Treba povedať, že pre Európu je Severoatlantická aliancia absolútne rozhodujúca. Je to v zásade formát, cez ktorý koordinujeme budovanie spôsobilostí, cez ktorý tvoríme doktríny a naše bezpečnostné stratégie sa opierajú o členstvo v Severoatlantickej aliancii,“ povedal.
Európska únia sa podľa neho v posledných približne 15 rokoch začala do obranných otázok zapájať výraznejšie. Využíva pritom najmä finančné nástroje na podporu obranných spôsobilostí či regulačné možnosti napríklad pri vojenskej mobilite. Jej postavenie však podľa Nagya nemožno porovnávať s úlohou NATO. „Ale stále to nie je nič, čo by sa dalo porovnať z hľadiska dôležitosti so Severoatlantickou alianciou,“ zdôraznil.
Bezpečnostná rada zatiaľ prináša viac otázok ako odpovedí
Jednou z možností, ako posilniť koordináciu európskej bezpečnostnej politiky, má byť vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady. Nagy však upozornil, že pri tomto návrhu zatiaľ chýbajú základné informácie o jej fungovaní. „Nie je úplne jasné, čo si vedenie Európskej komisie pod touto iniciatívou, týmto formátom predstavuje,“ skonštatoval.
Expert pripustil, že v koordinácii európskej bezpečnostnej politiky existuje určitý deficit, a preto má diskusia o novom mechanizme opodstatnenie. Bez konkrétnej predstavy o jeho právomociach a fungovaní však zostáva množstvo nejasností.
„Bez toho, aby sme vedeli, aká úloha by bola tohto formátu, ako by synergicky zapadala medzi formáty, aké by tam boli hlasovacie práva, či by sa volilo väčšinovo alebo každá krajina by mala právo veta, či by tam skutočne zaradili aj krajiny, ktoré spomínala ona, Ukrajinu, Nórsko, Kanadu, Spojené kráľovstvo, to vytvára obrovské množstvo nejasností,“ vysvetlil.
Aj prvé reakcie členských štátov podľa neho naznačujú skôr skeptický postoj. Nagy sa domnieva, že Európska komisia návrh pred jeho predstavením dostatočne nekonzultovala s jednotlivými krajinami.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.