19°
Bratislava
Štúdio 24: Vojna proti terorizmu neskončila, tvrdí analytička 25 rokov po útokoch z 11. septembra
Štúdio 24: Vojna proti terorizmu neskončila, tvrdí analytička 25 rokov po útokoch z 11. septembra
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Udalosti z 11. septembra si pripomenula moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik s Martinou Heranovou, analytičkou zahraničnej politiky a vedúcou Katedry bezpečnostných štúdií pri CEVRO univerzite.
Útoky z 11. septembra 2001
Koniec obdobia globálneho mieru
Heranová označila útoky z 11. septembra za zásadný zlom v období po skončení studenej vojny. Svet si podľa nej dovtedy myslel, že rozpad Sovietskeho zväzu a koniec bipolárneho sveta prinesú dlhé obdobie pokoja.
"Predovšetkým som udalosti z 11. septembra 2001 vnímala ako akýsi koniec obdobia globálneho mieru po studenej vojne, keď sme si skutočne mysleli, že po konci bipolárneho sveta a po rozpade Sovietskeho zväzu nás čaká veľmi dlhé obdobie mieru,“ uviedla.
Namiesto toho sa podľa nej objavila nová globálna hrozba, ktorú si dovtedy mnohí nedokázali predstaviť. Terorizmus sa zároveň podľa Heranovej dovtedy väčšinou sústreďoval na konkrétne regióny či lokality. Po 11. septembri však získal globálny rozmer. Útoky mali významný vplyv aj na transatlantické vzťahy. Prvýkrát v histórii bol aktivovaný článok 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého sa útok na jedného člena považuje za útok na všetkých.
Mladí Američania si 11. september nepamätajú
Po 25 rokoch sa však mení aj spôsob, akým Američania na útoky z 11. septembra pozerajú. Časť dnešnej populácie bola v čase útokov príliš mladá na to, aby si ich pamätala, prípadne sa narodila až neskôr. Podľa Heranovej preto mladí ľudia v Spojených štátoch môžu vnímať iné bezpečnostné hrozby ako generácia, ktorá útoky zažila.
"Pre nich je, samozrejme, možno dôležitejšie to, čo vidia oveľa častejšie, teda napríklad útoky takzvaných osamelých vlkov na americké školy alebo verejné zhromaždenia v Spojených štátoch,“ povedala.
Podľa Heranovej môže byť do budúcna väčším problémom radikalizácia mladých ľudí prostredníctvom sociálnych sietí. Teroristické skupiny ich podľa nej dokážu využívať na šírenie svojej ideológie.
Vojna proti terorizmu sa podľa analytičky neskončila
Hoci sa o vojne proti terorizmu často hovorí v minulom čase, Heranová upozorňuje, že tento boj podľa nej pokračuje aj 25 rokov po útokoch. "Myslím si, že je úplne jasné, že vojna proti terorizmu sa neskončila. Vidíme to aj po 25 rokoch a v podstate tak, ako ju v roku 2001 vyhlásil prezident George Bush mladší, v menšej či väčšej intenzite pokračuje dodnes,“ uviedla.
Spojené štáty najskôr zamerali svoju pozornosť na al-Káidu a jej vodcu Usámu bin Ládina. Po jeho zabití v roku 2011 však podľa Heranovej vznikla ďalšia organizácia – Islamský štát, ktorý predstavoval novú fázu teroristickej hrozby. "Ukázalo sa však, že keď sa zničí jedna teroristická organizácia, veľmi skoro vznikne ďalšia,“ upozornila.
Za ďalší príklad uviedla útok Hamasu zo 7. októbra 2023 a následný konflikt na Blízkom východe. Okrem teroristických organizácií však podľa nej v posledných rokoch rastie aj počet činov, ktoré označuje za štátny terorizmus.
Radikalizácia sa môže šíriť cez sociálne siete
Podľa analytičky sa dnes mení aj spôsob, akým môže k radikalizácii dochádzať. Významnú úlohu v nej môžu zohrávať moderné technológie a sociálne siete. Teroristické organizácie podľa nej dokážu prostredníctvom sociálnych sietí oslovovať najmä mladých a zraniteľných ľudí. Tí si zároveň útoky z 11. septembra nemusia pamätať a môžu byť preto náchylnejší podľahnúť radikálnej ideológii.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
