Štúdio 24: Kyjev chce zmrazené ruské aktíva. Rusko hrozí odvetou, varuje novinár
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Ukrajina opäť vracia do hry tému využitia zmrazených ruských aktív na financovanie dôsledkov vojny, ktorej zo strany Moskvy čelí už piaty rok. Moskva sa nikdy netajila hrozbami všetkým, ktorý na peniaze Rusov siahnu. Je to tak? Kam by bola prípadne schopná zájsť? Tieto otázky sa pýtala moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik Jiřího Justa, novinára, ktorý v hlavnom meste Ruska žije.
Vojna na Ukrajine
Rusko sa obáva použitia zmrazených aktív na pomoc Ukrajine
Európa hľadá spôsob, ako financovať ďalšiu pomoc Ukrajine. Jednou z možností zostáva využitie zmrazených ruských aktív, ktoré sú vo veľkej miere uložené v Belgicku. Brusel však upozorňuje na možné právne a finančné dôsledky. Moskva podľa novinára a publicistu Jiřího Justa obavy z využitia svojho majetku vníma čoraz intenzívnejšie.
"V Rusku tá obava, samozrejme, rastie. Je to dané aj tým, že rastie eskalácia napätia medzi Ruskom a Európskou úniou, alebo konkrétne, povedané širšie, Európou,“ uviedol Just. Zároveň upozorňuje, že Moskva by v takom prípade mohla siahnuť po majetku západných krajín, ktorý sa nachádza na ruskom území.
"Rusko by skutočne použilo rovnaké aktíva, ktoré majú západné krajiny v Rusku, či už v podobe nejakých fyzických aktív, alebo sa nachádzajú aj na účtoch,“ povedal.
Zmrazené aktíva Rusko nemôže využívať
Samotné zmrazenie ruského majetku podľa Justa v súčasnosti nepredstavuje pre Moskvu bezprostrednú stratu. Ide predovšetkým o aktíva ruských štátnych korporácií, s ktorými nemôžu voľne nakladať ani z nich čerpať dividendy. "Formálne majú zaručené, že existujú. Nemôžu s nimi však nakladať,“ vysvetlil.
Väčšou obavou je podľa neho neistota, čo sa s týmito aktívami stane v budúcnosti.
Odveta voči zahraničným firmám?
Jedným z najvážnejších scenárov je možná ruská odveta. Ak by Európa pristúpila ku konfiskácii alebo využitiu ruských aktív, Moskva by podľa Justa mohla reagovať podobným spôsobom.
"Jednoznačne už pred rokom, keď sa prvýkrát začalo hovoriť o tom, že by ruské aktíva v Európe mohli byť nejakým spôsobom skonfiškované, Kremeľ, Vladimir Putin a jeho tlačový hovorca Dmitrij Peskov, všetci traja najvyšší predstavitelia upozorňovali na to, že Rusko bude konať rovnakým spôsobom,“ uviedol.
O peniazoch sa môže rozhodovať až po vojne
Rusko podľa Justa v súčasnosti nemá reálny spôsob, ako sa k zmrazeným prostriedkom dostať. Kľúčové však podľa neho bude, ako sa skončí vojna a aké podmienky prinesie prípadná mierová dohoda. "Skutočne je veľmi pravdepodobné, že Rusko dostane svoje finančné prostriedky, či už v plnej miere, alebo v nejakej čiastočnej miere, po vojne,“ povedal.
Oveľa naliehavejšia je však podľa neho otázka, či sa k týmto peniazom dostane Ukrajina. Tá potrebuje pokrývať vysoký finančný deficit a Európska únia podľa Justa nemá dostatok voľných prostriedkov, aby ho dokázala dlhodobo financovať.
Práve preto sa podľa neho otázka zmrazených ruských aktív opäť dostáva do centra pozornosti: "Je otázka, ako bude skutočne Európska únia postupovať, ako bude postupovať Belgicko. Ale ešte raz hovorím, je to kritická situácia predovšetkým pre Ukrajinu. Rusko si môže počkať, Ukrajina, bohužiaľ, nie.“
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.