Štúdio 24: Zaobídeme sa aj bez ruského plynu, ale budeme za to platiť daň v podobe vyšších cien, hovorí Pánis

Európa platí za plyn výrazne viac než USA

Veľkoobchodná cena plynu v Európe je v súčasnosti približne osemkrát vyššia než v Spojených štátoch. Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa sa Európska únia síce dokáže technicky zaobísť bez ruského plynu, no zmena dodávateľov prináša vyššie náklady a väčšie výkyvy cien.

„Technicky sa dneska už zaobídeme aj bez ruského plynu, ale budeme za to platiť daň v podobe vyšších a výrazne volatilných cien,“ povedal Pánis v relácii Štúdio 24.

Európa sa dnes vo väčšej miere spolieha na skvapalnený zemný plyn LNG. Na rozdiel od potrubného plynu sa však oň musí uchádzať na globálnom trhu, kde súťaží aj so zákazníkmi z Ázie. Ceny preto ovplyvňuje nielen európsky dopyt, ale aj počasie či výpadky dodávok v iných častiach sveta. Analytik upozornil, že situáciu zhoršujú aj problémy s dodávkami z Kataru, ktoré zvyšujú záujem ázijských zákazníkov o americké LNG. Európa tak musí o rovnaké dodávky súťažiť s ďalšími odberateľmi.

„Európska únia sa bije s Áziou o americké kubíky LNG plynu, čo spôsobuje, že ceny plynu v Európe idú výrazne nahor,“ vysvetlil Pánis.

Prečítajte si tiež

Plyn v Európe je osemkrát drahší ako v USA. Pocítia zdražovanie aj slovenské domácnosti?

Zásobníky sú pod priemerom, domácnosti však majú priaznivejšiu prognózu

S blížiacou sa vykurovacou sezónou vyvoláva obavy aj naplnenosť európskych zásobníkov. Po relatívne studenej zime 2025/2026 zostalo v zásobníkoch menej plynu a obchodníci počas jari a leta vyčkávali s nákupmi pre vysoké ceny.

Podľa Pánisa boli na začiatku septembra zásobníky v Európskej únii naplnené približne na 65 až 66 percent. V rovnakom období minulého roka to bolo takmer 80 percent a dlhodobý priemer predstavuje približne 83 percent. „V súčasnosti sú zásobníky naplnené zhruba o 18 percentuálnych bodov menej, ako je dlhodobý priemer, čo počas zimy môže spôsobovať veľké výzvy a problémy,“ upozornil analytik.

Napriek vysokým trhovým cenám by slovenské domácnosti v roku 2027 nemalo čakať výrazné zdražovanie plynu. Regulovaná cena komodity sa totiž vypočítava z deväťmesačného referenčného obdobia od októbra 2025 do júna 2026, počas ktorého priemerná cena podľa Pánisa medziročne klesla približne o desať percent.

„Slovenské domácnosti by nemalo čakať zdražovanie alebo veľké zdražovanie plynu od roku 2027. Špeciálne, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nezvýši rôzne ďalšie poplatky,“ povedal. Konečné účty však závisia aj od ďalších regulovaných poplatkov. Analytik zároveň upozornil, že ak vysoké trhové ceny pretrvajú, ich vplyv sa môže prejaviť neskôr, napríklad pri cenách na rok 2028.

„My neujdeme, len si to posunieme možnože až do roku 2028, ale uvidíme, čo sa stane, lebo počas toho deväťmesačného obdobia sa môže stať veľa vecí,“ dodal Pánis.

Drahé energie môžu brzdiť priemysel aj ekonomiku

Oveľa bezprostrednejší problém predstavujú podľa analytika vysoké ceny plynu pre európsky priemysel. Drahý plyn sa premieta aj do cien elektriny, čo zvyšuje náklady firiem a oslabuje ich konkurencieschopnosť voči podnikom v Spojených štátoch či Ázii.

Ako príklad uviedol Nemecko, kde podľa jeho údajov priemyselná produkcia od maxima z roku 2017 klesla približne o 15 percent. Ešte výraznejší pokles zaznamenal energeticky náročný chemický priemysel. „Nemecký chemický priemysel v súčasnosti produkuje na 30-ročných minimách. Jedným z hlavných dôvodov sú práve tie drahé ceny plynu,“ uviedol Pánis.

Analytik však pripomenul, že európsku konkurencieschopnosť neoslabujú iba energie. Medzi ďalšie problémy zaradil regulačnú a daňovú záťaž, fragmentáciu kapitálových trhov a bariéry v rámci jednotného trhu. Vyššie ceny energií sa zároveň môžu postupne premietať do potravín, dopravy a ďalších tovarov a služieb.

Celý rozhovor s analytikom nájdete vo videu.