Štúdio 24: Aký je význam SNP v našej histórii?

Prečo je SNP pilierom moderných dejín?

„Slovenské národné povstanie bolo jednou z najvýznamnejších udalostí v našich novodobých dejinách a dá sa povedať, že najvýznamnejšou vojenskou udalosťou,“ hovorí na úvod historik Igor Baka. Podľa neho má povstanie obrovský význam v troch kľúčových rovinách: morálnej, vojenskej a politickej. „Dodnes je symbolom boja proti fašizmu, nacizmu, boja proti kolaborácii s nacizmom a fašizmom,“ zdôrazňuje Baka morálnu stránku, ktorá pretrváva v kolektívnej pamäti národa.

Vojenský rozmer povstania takisto nemožno podceňovať. „V podstate Slovenské národné povstanie viazalo dva mesiace sily nacistického Nemecka v hodnote niekoľkých divízií,“ vysvetľuje historik. Povstanie aktívne narúšalo nemecký tyl, blokovalo kľúčové železničné a cestné komunikácie, ktoré boli pre presun vojsk na front mimoriadne dôležité.

„Takisto malo aj veľký politický význam Slovenské národné povstanie. V podstate počas Slovenského národného povstania sa sformovala politická garnitúra, ktorá potom výraznou mierou zasiahla do toho povojnového vývoja Slovenska,“ dodáva Baka.

Prečítajte si tiež

Odkaz SNP: Politici aj priamy účastník odboja apelujú na obranu slobody a boj proti neslušnosti

Zrod odporu: Prípravy a kľúčové osobnosti

Bežná predstava o povstaní sa často spája s partizánmi, no kľúčovú úlohu zohrala povstalecká armáda a rozsiahle, precízne prípravy. „Povstanie nevzniklo zo dňa na deň. Tie prípravy trvali veľmi dlho, v podstate niekoľko mesiacov,“ objasňuje Igor Baka. Československá exilová vláda v Londýne pod vedením prezidenta Beneša si už v roku 1943 uvedomovala, že oslobodenie Československa bude s najväčšou pravdepodobnosťou prebiehať z východu, vďaka víťazstvám Červenej armády pri Stalingrade a Kursku.

Už na jeseň 1943 preto požadovala od rôznych bojových skupín na Slovensku prípravu ozbrojeného odporu voči Nemcom. V tej dobe sa uvažovalo aj o scenári ozbrojeného odporu v prípade okupácie Slovenska, aj keď Červená armáda ešte nebola v blízkosti. Paralelne s týmito požiadavkami prebiehal aj zjednocovací proces medzi odbojovými skupinami na Slovensku, ktoré zahŕňali demokratické občianske skupiny aj komunistov. Významným medzníkom bola Vianočná dohoda z decembra 1943 a následný vznik Slovenskej národnej rady, ktorá zjednotila časť občianskeho odboja s komunistami. V rovnakom čase sa formovali aj odbojové organizácie v armáde.

Prečítajte si tiež

Päť hrdinov SNP: Všetko pripravovali v tajnosti, niektorí zaň zaplatili životom

Ján Golian a Rudolf Viest

V armádnom odboji sa do popredia dostal podplukovník Ján Golian. „V marci 1944 sa stáva dočasným veliteľom určeným na prípravu povstania. A potom v máji ho prezident Beneš vymenoval do tejto funkcie definitívne,“ cituje Baka. Golian následne v spolupráci so Slovenskou národnou radou pripravoval vojenský plán povstania a budoval rozsiahlu konšpiračnú sieť, čo boli základné predpoklady pre vypuknutie Povstania.

Generál Rudolf Viest je podľa historika Baka „jedna z najvýznamnejších osobností vojenských dejín aj významná osobnosť československého zahraničného odboja vojenského.“ Viest v roku 1939 emigroval po vypuknutí vojny proti Poľsku a stal sa zástupcom ministra obrany v londýnskej československej vláde. V čase vypuknutia povstania sa nachádzal v Moskve, kde sa pripravoval na pozíciu vládneho delegáta, ktorý mal prevziať moc na oslobodenom území po postupujúcej Červenej armáde.

„Samozrejme, dostal otázku, či by sa stal veliteľom povstaleckej armády, ktorú mu adresoval priamo Golian, s čím súhlasil. Napriek tomu treba povedať, že aj keď nebol úplne zdravotne v poriadku, aj tak súhlasil,“ približuje Baka. Viest následne prišiel na povstalecké územie a začiatkom októbra sa po Golianovi stal veliteľom povstaleckých vojsk. Ich spoločné úsilie a odhodlanie boli kľúčové pre priebeh a význam Slovenského národného povstania.

Viac sa dozviete vo videu.