Štúdio 24: JOJ 24 prinesie dokument o živote Vladimíra Strmeňa. Jeho trauma začala už v detstve, hovorí režisérka
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Na Slovensku žije už len pár pamätníkov druhej svetovej vojny. Jedným z nich je aj priamy účastník Slovenského národného povstania Vladimír Strmeň, ktorého životný príbeh zachytáva najnovší dokument autorky Veroniky Homolovej Tóthovej Chlapec z Povstania – Medzi hudbou a vojnou, ktorý bude mať premiéru v sobotu (29.8.) o 20:10 na JOJ 24. O dokumente sa s autorkou rozprávala moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik.
Chlapec z povstania: Medzi hudbou a vojnou
Nakrúcanie trvalo päť rokov
Na JOJ 24 čaká divákov v sobotu (29.8.) o 20:10 premiéra nového dokumentu Chlapec z Povstania – Medzi hudbou a vojnou, ktorý približuje životný príbeh Vladimíra Strmeňa, priameho účastníka Slovenského národného povstania. Dokument pripravovala režisérka a autorka Veronika Homolová Tóthová päť rokov.
Vladimír Strmeň patrí medzi posledných pamätníkov, ktorí môžu osobne rozprávať o udalostiach Slovenského národného povstania. Práve jeho príbeh chceli tvorcovia zachytiť vo filme, ktorý nemá byť iba pohľadom na jeho vojnové skúsenosti, ale aj na jeho detstvo a život po vojne.
"Vždy som si hovorila, že predsa o ňom už musí existovať nejaký dokumentárny film, lebo on už dnes je naozaj legenda,“ vysvetlila Homolová Tóthová. Keď zistila, že dokument mapujúci celý jeho život a pôsobenie v SNP neexistuje, rozhodla sa ho vytvoriť.
Tvorcovia sa pritom nesústredili iba na Strmeňove spomienky na povstanie. Režisérka chcela zachytiť jeho život v širšom kontexte. "Ja som vedela asi po dvoch rokoch toho nakrúcania, že ja chcem točiť film o ňom, o tom malom Vladkovi, o tom 16-ročnom chlapcovi, o tom dospelom Vladovi Strmeňovi a o tom človeku, akým je dnes, a preto ten film trval päť rokov,“ povedala.
Dokument je zároveň špecifický tým, že tvorcovia v ňom nepoužili komentár ani historika. Príbeh nechali rozprávať samotného Strmeňa.
Jeho trauma sa začala už v detstve, hovorí režisérka
Počas nakrúcania však Homolová Tóthová zistila, že Strmeňov životný príbeh sa nezačína SNP. Jeho prvá veľká trauma prišla už v detstve. Keď mal tri roky, zomrel mu otec a rodina sa dostala do veľmi ťažkej sociálnej situácie.
Jeho mama napokon nemala inú možnosť, ako syna umiestniť do sirotinca. Strmeň sa podľa režisérky na svoje detstvo pozerá racionálne a svoju mamu za rozhodnutie neodsudzuje. Napriek tomu v ňom táto skúsenosť zostala.
"Raz som sa ho odvážila opýtať, či mi vie povedať jednu takú peknú spomienku na mamu a on sa tak zamyslel a jediné, čo povedal: ‘V siedmich rokoch ma dala do sirotinca.‘ A to nie je pekná spomienka,“ opísala Homolová Tóthová.
Aj po desaťročiach si udalosti pamätá veľmi presne
Vladimír Strmeň nedávno oslávil 98 rokov. Režisérka však počas nakrúcania podľa vlastných slov nemala obavy, že by jeho vek výrazne ovplyvnil schopnosť spomínať na udalosti z mladosti. "Mne sa opakovane potvrdilo to, čo hovoria aj psychológovia, že pre nich je problém tá krátkodobá pamäť, ale to, čo sa stalo pred štyridsiatimi, päťdesiatimi, šesťdesiatimi, dokonca osemdesiatimi rokmi, častokrát vidia tak jasne, ako keby sa to stalo minulý týždeň,“ vysvetlila.
Pri detailoch sa podľa nej môžu objaviť nepresnosti, no samotné emocionálne udalosti si pamätníci často vybavujú mimoriadne živo. Práve ich osobné svedectvá považuje za nenahraditeľné. "Je to vlastne vhľad do histórie úplne iným spôsobom ako nejaké suché štatistiky, suché čísla alebo dobové dokumenty,“ dodala.