Šír: Pre Zelenského by voľby neboli ani strašiakom, ani príležitosťou

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Bývalý minister obrany Ukrajiny, Mychajlo Fedorov chce, aby sa v krajine, napriek vojne s Ruskom, konali voľby. Fedorov tvrdí, že krajina je vystavená “systémovej kríze vládnutia.” Analytik Jan Šír z Inštitútu medzinárodných štúdií univerzity Karlovej si myslí, že voľby majú svoje opodstatnenie, no považuje ich za riskantnú záležitosť. O problematike rozprával v relácii Štúdio 24.

Vysoká podpora

Ako uviedol analytik z Inštitútu medzinárodných štúdií Univerzity Karlovej, Ján Šír, Fedorov má na Ukrajine vysokú podporu, ktorá ešte výraznejšie vzrástla po jeho odchode z vlády. “Podľa prieskumu verejnej mienky patrí medzi štyroch predstaviteľov na Ukrajine, medzi ktorými by sa v prípade, že by krajina usporiadavala prezidentské voľby, veľmi pravdepodobne rozhodovalo o víťazovi. Momentálne mu patrí v rebríčku podpory druhé miesto po generálovi Zalužnom, čo bol hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny do roku 2023,” priblížil Šír v Štúdiu 24.

Zároveň pripomína, na Ukrajine platí režim vojnového stavu, ktorý na Ukrajine neumožňuje konanie volieb. Rebríčky majú podľa analytika skôr akademický charakter.

Osobná lojalita nad profesionalitou a výsledkami

Fedorov považuje za nebezpečné, ak pri menovaní ľudí do funkcie rozhoduje osobná lojalita voči systému, namiesto profesionality a výsledkov. Kritizoval tak vymenovanie za ministra obrany šéfa tajnej služby, generála Chmara. Podľa Šíra však nejde o politickú trafiku, keďže Chmara pôsobil v čele SBU a skupiny Alfa, “(...)ktorá previedla tú spektakulárnu operáciu s dronovými útokmi na základne strategických bombardérov, behom ktorých zničila alebo poškodila niekoľko desiatok lietadiel v hodnote viac než miliárd amerických dolárov,” dodal analytik.

Fedorov podľa Šíra poukazoval najmä na systémové tlaky, ktoré mu vo funkcii bránili dokončiť rozbehnuté reformy. “Tie reformy sa opierali o využitie toho, čomu sa říká Big Data. To znamená, máte k dispozícii pomerne komplexný a podrobný obrázok o tom, čo sa deje,” vysvetlil. Tieto údaje môžu identifikovať neefektívne miesta, vrátane korupcie.

“S tým Fedorov mal úprimnú snahu niečo urobiť a zjavne to narazilo na záujmové skupiny, ktoré do tohto procesu boli rovnako zapojené a ktoré sa týmto Fedorovi počínaním mohli oprávnene cítiť poškodené alebo ohrozené,” dodal Šír.

Korupcia na Ukrajine je problém

Fedorovove vyhlásenia prišli v rovnakom čase, ako informácie o vyšetrovaní skupiny osôb z prezidentskej kancelárie. Korupcia na Ukrajine však naďalej zostáva problémom, jej meranie je ale podľa Šíra náročné. “Pri metodológii merania rozsahu a závažnosti tohto problému sa do veľkej miery opierate o vnímanie toho, ako rôzni aktéri, ktorí sú zapojení do rôznej interakcie so štátom, tento problém vnímajú,” vysvetlil Šír.

Ukrajina sa v rebríčkoch korupcie nachádza na posledných priečkach. “Súčasne s tým je potreba povedať to, že ten problém sa amplifikuje a zosilňuje úmerne tomu, že prebieha existenčná vojna s Ruskom. To znamená, akékoľvek korupčné jednanie skutočne podväzuje schopnosť ukrajinského štátu, ukrajinskej armády, ukrajinskej spoločnosti fungovať maximálne efektívne, a tej ruskej agresii čeliť,” dodal. Zároveň však upozorňuje, že niektoré krajiny sú na tom horšie.

Ukrajina má aj napriek tomu pomerne vyspelé protikorupčné orgány. “V posledných rokoch sa na Ukrajine podarilo to, čo napríklad v Českej republike, sa zdá prakticky nemožné. A to je to, že rad politických predstaviteľov skutočne za jednanie, ktoré bolo trestne kvalifikované, ako aj hospodárska kriminalita či zneužitie právomocí, čo sú klasické trestné činy spadajúce do oblasti korupcie, bola pohnaná k zodpovednosti a je trestne stíhaná,” uviedol Šír.

Voľby majú svoje opodstatnenie, no je to riskantná záležitosť

Vzhľadom na to, že demokracia je postavená na konaní pravidelných volieb, volanie Fedorova má svoje opodstatnenie. Problémom však zostáva situácia vojnového stavu. “Keď sa vám milióny občanov nachádzajú za hranicami Ukrajiny, pretože ušli pred vojnovým besnením, alebo sa zdržiavajú na okupovaných územiach, alebo boli odvlečení, deportovaní do Ruska a kde prebieha konflikt vysokej intenzity, nie je možné zaistiť spravodlivý a férový priebeh,” uviedol Šír a zároveň dodal, že voľby by mohli otvoriť priestor pre destabilizáciu krajiny, čo by mohlo využiť Rusko.

Podobná situácia nastala v roku 2014 pri invázii Ruska na Krym, kedy vtedajší ukrajinský prezident ušiel z krajiny. “Ja to osobne na voľby nevidím, pretože je to príliš riskantná záležitosť a predpokladám, že Ukrajinci sú si veľmi dobre týchto okolností vedomí,” dodal Šír.

Pre Zelenského nie sú voľby strašiakom ani príležitosťou

Podľa Šíra momentálne nie je jasné, či by sa Zelenskyj zúčastnil týchto volieb. Zároveň dodáva, že voľby nepovažuje ani za hrozbu, ani za príležitosť.

“Okolnosti sú také, že Ukrajina by voľby potrebovala, zároveň z objektívnych dôvodov ich usporiadať nemôže a pokiaľ bude prebiehať konflikt vysokej intenzity, tak to je mimoriadne riskantná záležitosť a Zelensky určite nechce vstúpiť do histórie ako hlava štátu, ktorá dopustila, aby sa destabilizovala situácia v zemi,” uzavrel Šír.

Celý rozhovor s analytikom Jánom Šírom si môžete pozrieť vo videu.