Štúdio 24: Nové pravidlá pre mamografiu

Prečo je tak veľmi dôležitý práve skríning rakoviny prsníka? Skúsme si to na úvod predstaviť. Respektíve ako sa dlho môže táto rakovina vyvíjať bez toho, aby ženy o tom vedeli? Teda bez príznakov.

Rakovina prsníka patrí medzi najčastejšie onkologické ochorenia súčasnosti. Všeobecne rakovinové procesy sa vyvíjajú naozaj dlhé roky, roky až desaťročia a väčšina z tohto obdobia je bezpríznakové, čiže človek nevie o tom, čo sa mu v tele vyvíja. Niektoré typy nádorov a rakovina prsníka je toho príkladom. Máme u nich k dispozícii nástroj, vďaka ktorému dokážeme tieto ochorenia zachytiť ešte skôr, ako sa prejavia nejakými príznakmi. V prípade rakoviny prsníka je takýmto nástrojom pravidelné opakované skríningové mamografické vyšetrenie. Nevieme síce podchytiť bezpríznakové štádiu všetky nádory, ale vieme takto zachytiť väčšiu časť, asi tri štvrtiny a nádor v skoršom štádiu v menšej veľkosti znamená jednak vyššiu šancu na úplné vyliečenie, ale tiež liečba je menej agresívna a umožňuje rýchlejší návrat do normálneho života.

Keby sme mali možno hovoriť v číslach, tak ročne koľko pribúda takýchto prípadov rakoviny prsníka?

Podľa momentálnych momentálne dostupných dát v Slovenskej republike ročne pribudne okolo 3 500 nových prípadov, čo je škoda a je problém, že väčšina z nich k nám prichádza až na základe príznakov. Tu máme vlastne veľkú rezervu, ktorá by sa dala zlepšiť, pretože ako som povedala, väčšia časť tých nádorov sa dá zachytiť. Mamografické, skríningové, ale ženy na skríning musia chodiť.

Prečítajte si tiež

Syndróm úzkej sukne: Ak ju zrazu neviete zapnúť, môže to byť príznak rakoviny

​

Čiže naozaj rozdiel je v tom, či teda niekto príde hneď na začiatku preventívne alebo potom až neskôr, keď sú tie príznaky? Skúsme možno vysvetliť, aké sú potom tie šance na úspešnú liečbu na prežitie. Ak niekto príde, keď je napríklad rakovina len v prvom štádiu, na rozdiel od tretieho alebo štvrtého.

Včasné štádiá, to znamená, keď nádor je ešte lokalizovaný len v prsníku, nešíri sa mimo prsníka, tak tam môže byť nádej na vyliečenie aj 95 %. Neskôr sa postupne začína nádor šíriť väčšinou najprv do lymfatických uzlín, neskôr do celého tela formou metastáz. Tam nám už vlastne to prežívanie klesá. V štvrtom metastatickom štádiu už je 5 ročné prežívanie len okolo 20 až 30 %. Čiže je tam obrovský rozdiel prognózy podľa toho, ako skoro sa nádor odhalí a práve tam je obrovský význam skríningu.

My sme to už aj na úvod spomínali, že od júla od júla platia nové pravidlá pre mamografické vyšetrenie. Pre koho je teda určené? Čo sa zmenilo?

V podstate veľa vecí už sa zmenilo pred rokom, prvého júla 2025. Teraz prvého júla 2026 pribudli niektoré nové zmeny, ale najprv by som chcela zdôrazniť, čo sa veľmi často zamieňa. Musíme veľmi dôrazne odlišovať dve rozdielne klinické situácie, ku ktorým pristupujeme rôzne. Je rozdiel, či nám žena už príde s nejakým príznakom, napríklad hmatom hrčku, alebo ide na preventívne vyšetrenie žena, ktoré príznaky nemá. Toto sú úplne odlišné situácie, ale bohužiaľ sa veľmi často miešajú dokopy aj v médiách, čo potom vedie k zbytočnému nepochopeniu aj tých pravidiel. Keď príde žena s nejakým podozrením na možný nádor, tam máme k dispozícii všetky metódy bez obmedzenia veku, bez obmedzenia odstupu od posledného vyšetrenia, proste čokoľvek je potrebné pre diagnostiku danej konkrétnej situácie je dostupné.

Tú vhodnú metódu vždy vyberie prsníkový rádiológ podľa konkrétnej situácie, podľa veku ženy a podobne. Obmedzenia alebo pravidlá platia pre tú druhú skupinu. Keď je žena na vonok zdravá a ide na vyšetrenie len z preventívnych dôvodov, tu máme presne určené, pre koho a ako často a akou metódou je skríningové vyšetrenie treba robiť, aby to bolo účelné a efektívne. A to všetko vychádza z veľmi silných vedeckých dát. Momentálne to máme nastavené v Slovenskej republike tak, že bežná populácia nerizikových žien by mala chodiť na kliniku mamografie vo vekovom intervale 45 až 74 rokov vrátane, a to každé dva roky. Toto vstúpilo do platnosti už pred rokom, čiže toto nie je novinka.

Trošku odlišný systém majú ženy so zvýšeným rizikom. Jednak ženy, ktoré v minulosti prekonali rakovinu prsníka a úspešne sa vyliečili. Vracajú sa do skríningu, ale v ročnom intervale, čiže chodia každý rok. Špeciálnou skupinou sú ženy s vysokým rizikom. Tu patria najmä ženy s dokázanými rôznymi dedičnými mutáciami, ale tiež napríklad ženy, ktoré podstúpili rádioterapiu na oblasť hrudníka v mladom veku, väčšinou kvôli lymfómom. Tieto patria do tzv. vysoko rizikovej skupiny a tie majú oveľa intenzívnejší skríning. Okrem mamografie sa významne uplatňuje magnetická rezonancia a začína sa to v podstatne včastejšom veku.

Prečítajte si tiež

Mamografia je dostupnejšia, záujem žien o preventívne vyšetrenie je stále nízky

​

Tieto vyšetrenia sa majú robiť výlučne na skríningových mamografických pracoviskách. Čo to znamená v praxi?

Máme sieť certifikovaných skríningových mamografických pracovísk, ktorých aktuálny zoznam je vždy k dispozícii aj na webe Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Momentálne je tých pracovísk 39. Všetky pracoviská v tejto sieti museli pri vstupe prejsť externým auditom, kde sa podrobne sleduje od adekvátnosti prístrojového vybavenia, kvalifikácie personálu, objemu vyšetrení, spôsob práce manažmentu ženy. Taktiež musí sa viesť veľmi podrobná dátová analýza a štatistika. To všetko s cieľom zabezpečenia kvality a tieto audity sa podstupujú nielen na vstupe pracoviska do skríningu, ale v pravidelných intervaloch.

Čiže je tu vlastne kontrola toho systému, aby bola zaručená kvalita vyšetrenia, ale aj nadväznej starostlivosti. Keď už teda niečo podozrivé nájdeme, aby vlastne aj žena sa nestratila v systéme a vlastne dotiahla sa diagnostika, prípadne liečbe do konca. Toto je vlastne novinkou od tohto 1.júla, že vlastne ženy bez príznakov už by mali chodiť len na tieto skríningové mamografické pracoviská, aby sme eliminovali ten takzvaný sivý screening, že keď vlastne ešte minulý rok asi polovica všetkých preventívnych vyšetrení sa diala mimo tohoto kontrolovaného systému, čiže na pracoviskách, ktoré neprešli žiadnymi kontroly kvality a nie je možné tým pádom zabezpečiť adekvátnu kvalitu.

Vy ste to už naznačovali, že sú to rôzne skupiny ľudí, teda žien, ktoré by mali chodiť ako často na takýto screening? Ale skúsme to tak možno v jednoduchosti povedať. Ak sme mali v rodine rakovinu, platia pre nás alebo pre ženy iné pravidlá?

Výskyt rakoviny prsníka v rodine nemusí automaticky znamenať nejaké zvýšené riziko intenzifikovaných skríningov. Treba povedať, že jednak je to veľmi časté ochorenie, čiže tým pádom nie je veľmi zriedkavé mať nejakého člena rodiny alebo príbuzného s touto diagnózou. Druhá vec, približne 90 až 95 % prípadov rakoviny prsníka nemá nejaký silný dedičný základ. Voláme to, že ide o takzvané sporadické prípady, ktoré vznikli v podstate súhrou rôznych náhodných genetických zmien v našich bunkách, faktorov prostredia, ale nie je tam nijaká silnejšia dedičná zložka preto, že mať niekoho príbuzného z rodiny neznamená automaticky, že som v nejakom významne zvýšenom riziku.

Ale spozornieť treba najmä vtedy, ak je v jednej pokrvnej línii, teda vzájomne blízki príbuzní viacero prípadov rakoviny prsníka, prípadne kombinované s niektorými ďalšími typmi nádorov, najmä vaječníka, pankreasu, prostaty a ak sú tieto prípady v neobvykle mladom veku, napríklad dostane žena pod 40 rokov rakovinu prsníka. Tam už je na mieste takúto rodinu odovzdať do rúk klinického genetika, ktorý zváži genetické testovanie, či nie je prítomná nejaká dedičná mutácia, ktorá by znamenala vysoké riziko pre členov tejto rodiny a v prípade, že sa toto identifikuje, tak takéto osoby vlastne dispenzujeme v inom režime, čiže začínajú zo skríningom v mladšom veku s využitím magnetickej rezonancie a robí sa u nich skríning aj iných onkologických chorôb, ku ktorým majú zvýšenú náchylnosť. Čiže nie je to len o prsníku, väčšinou sa tam kombinuje riziko k viacerým diagnózam.

Pokiaľ žena, napríklad na mamografii ešte nikdy nebola, skúsme možno povedať, ako to prebieha. Je to bolestivé? Koľko to trvá?

Vyšetrenie celé aj s prípravou trvá päť, možno maximálne desať minút. To samotné vyšetrenie znamená vlastne uloženie prsníka medzi dve platne, kde sa ten prsník jemne stlačí. Pre väčšinu žien to nie je bolestivé a trvá to naozaj niekoľko sekúnd. Vytvoria sa takto dve snímky pre každý prsník, to že prsník je jemne stlačený, umožní rozprestrieť tieto tkanivá a umožní nám lepšie vidieť to, čo potrebujeme vidieť a zároveň znižuje dávku žiarenia. Následne už len žena počká na výsledok, čiže to samotné vyšetrenieje  naozaj krátke a je to raz za dva roky. Takže aj tie ženy, ktoré majú možno trošku citlivejšie prsníky, myslím, že stojí za to tu tých pár sekúnd vydržať.

Jednou z tých zmien, o ktorých sa momentálne rozprávame, je aj to, že predtým sa na skríning využívalo aj sonografické vyšetrenie. Teraz sa ide výlučne už iba mamografické alebo respektíve aký je tam rozdiel, prečo sa to ešte v niektorých prípadoch možno robí alebo robilo?

Tu opäť je dosť veľa takých dezinformácií a miešania hrušiek s jablkami. Ultrazvuk ako taký sa nezrušil. Je to metóda, ktorá je veľmi dôležitá v diagnostike prsníkov. To, čo sa zrušilo, je samostatné paušálne plošné používanie sonografie ako preventívneho vyšetrenia, čo sme tu mali možno 20 rokov, vyšetrovali sme pomaly ženy od 18. roku veku každé dva roky. Toto nemalo vôbec žiadny medicínsky základ a preto sa ani inde vo svete nerobí.

Čiže toto zrušenie, čo už prišlo do platnosti minulý rok, bolo vlastne len zosúladenie nášho systému s modernou medicínou, s modernými poznatkami. Avšak ultrazvuk ako taký je stále veľmi výrazne využívaný. Je to v podstate najdôležitejšia doplnková metóda k mamografii. Využívame ho vždy, keď potrebujeme doriešiť akýkoľvek nejednoznačný nález mamografie, dohľadať hmatný nález, väčšina výkonov na prsníku, ako sú punkcie, sa deje pod ultrazvukovou kontrolou, takže ultrazvuk ešte veľmi dlho bude naším dôležitým spoločníkom. Len naozaj, zrušilo sa iba jeho plošné a vlastne paušalizované preventívne použitie, ktoré nie je vhodné z hľadiska jeho povahy.

Má význam aj samovyšetrenie a v akých prípadoch, respektíve kedy ho robiť, je najvhodnejšie?

Často sa odporúča nejaké systematické pravidelné prehmatávanie prsníkov každý mesiac, vždy v určitej fáze cyklu. Z hľadiska moderných vedeckých poznatkov sa skôr od toho nejakého zdôrazňovania pravidelnosti systematicky skôr zdôrazňuje taký koncept povedomia o vlastných prsníkoch. Je dôležité, aby si žena poznala svoju normu. Prsníky totiž medzi rôznymi ženami nie sú rovnaké a majú rôznu konzistenciu. Niektoré sú mäkšie, niektoré sú hrboľaté, niektoré sú tuhšie. Súvisí to s vekom ženy, hormonálnymi faktormi, mení sa aj v priebehu menštruačného cyklu. Toto si najlepšie dokáže žena poznať sama a spozorovať prípadnú zmenu.

Bude mať na vás ešte jednu takú, možno asi aj najdôležitejšiu otázku. Skúsme si teraz pozrieť alebo predstaviť, že nás sleduje žena, ktorá je po štyridsiatke. Nechce ísť alebo to odkladá stále toto vyšetrenie ísť na mamografiu. Čo by ste jej odkázali?

Tu to rozdím možno na dve skupiny, že ak ste medzi 45 a 74 rokov, jednoznačne skúste si nájsť chvíľočku, otvoriť na webe zoznam skríningových mamografických pracovísk a objednať sa na niektoré, ktoré máte najbližšie. Nestojí to veľa a je to niečo, čo urobíme pre svoje zdravie. Čo sa týka ženy, medzi 40-44 rokov, tam pribudla od tohto prvého júla ešte taká doplnková možnosť preventívneho vyšetrenia už v tejto vekovej skupine. Síce nejde o skríning, ale je možné na základe individuálneho posúdenia so svojím gynekológom absolvovať mamografiu aj v tejto vekovej kategórii.