Čo by mal nový župan riešiť ako prvé? Obyvatelia Žilinského kraja poslali v prieskume jasný odkaz

Pohľad na jednotlivé okresy však odhaľuje výrazné rozdiely – kým na Liptove či Orave dominujú cesty, v Kysuckom Novom Meste sa na prvé miesto dostali kolóny a parkovanie a v Turčianskych Tepliciach sociálna starostlivosť. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky agentúry AKO pre JOJ 24, ktorého zber dát prebiehal od 10. do 16. septembra 2026.

Respondenti dostali otvorenú otázku, čo by bolo potrebné v Žilinskom kraji riešiť najakútnejšie a čomu by sa mal urgentne venovať župan alebo županka. Nevyberali teda zo zoznamu pripravených možností – problémy uvádzali spontánne.

Pri interpretácii je dôležité aj to, že respondenti mohli uviesť viacero problémov, preto súčet odpovedí presahuje 100 percent. Prieskum zároveň zachytával názory ľudí bez ohľadu na to, či daná oblasť skutočne patrí do kompetencií samosprávneho kraja.

Každého druhého trápia cesty a mosty

Jedna téma ostatné výrazne zatienila. Stav ciest II. a III. triedy a mostov uviedlo 50,2 percenta opýtaných. Ide teda približne o každého druhého dospelého obyvateľa kraja. S veľkým odstupom nasleduje zdravotníctvo so 15,6 percenta. Ľudia spomínali zriaďovanie ambulancií, nedostatok špecialistov či stav zdravotníckych zariadení.

Prečítajte si tiež

Volebný prieskum JOJ 24 v Žilinskom kraji: Jedno meno získalo takmer polovicu voličov

​

Treťou najčastejšou odpoveďou bola dopravná situácia a parkovanie so 14,7 percenta. Sem patria predovšetkým zápchy, kolóny či nedostatok parkovacích miest. Autori prieskumu upozorňujú, že táto oblasť nie je v uvádzanom rozsahu kompetenciou župy.

Ďalších 11,5 percenta respondentov upozorňuje na starostlivosť o seniorov a znevýhodnených ľudí vrátane nedostatku zariadení sociálnych služieb. Takmer desatina obyvateľov považuje za akútny problém príchod investorov a dostatok pracovných miest (9,8 percenta). Prakticky rovnaký výsledok dosiahlo fungovanie prímestskej a ďalšej verejnej dopravy (9,7 percenta). 

Nasledujú školstvo s 8,6 percenta, cyklotrasy so 7,3 percenta a životné prostredie a zeleň so 7 percentami. Dostupnosť bývania uviedlo 4,2 percenta a korupciu či rodinkárstvo 3,5 percenta respondentov.

Približne 13,2 percenta ľudí nevedelo alebo nechcelo na otázku odpovedať.

Od čistoty až po bezpečnosť

Prieskum zachytil aj množstvo menej častých odpovedí. Čistotu a údržbu miest a obcí spontánne spomenulo 2,8 percenta respondentov, stav kultúrnych inštitúcií v správe župy 2,4 percenta a bezpečnosť 2,1 percenta. Podporu cestovného ruchu uviedlo 1,1 percenta, šport 0,6 percenta a rómsku otázku 0,4 percenta. Iba 0,3 percenta respondentov spontánne odpovedalo, že všetko funguje dobre. Na opačnom póle bolo 0,2 percenta ľudí, podľa ktorých treba riešiť všetko, pretože „nič nefunguje“.

Bytča: cesty, cyklotrasy aj bývanie

Celok však skrýva výrazné regionálne rozdiely. V okrese Bytča ľudia v porovnaní s celokrajským výsledkom častejšie upozorňujú na stav ciest a mostov. Nadpriemerne tu rezonujú aj cyklotrasy, dostupnosť bývania a korupcia či rodinkárstvo.

V okrese Čadca je takisto silnejšia nespokojnosť so stavom ciest. Obyvatelia však nadpriemerne často hovoria aj o nedostatku pracovných miest a korupcii. Dolný Kubín opäť výrazne vyčnieva cestami a mostmi. Oproti krajskému priemeru tu silnejšie rezonuje aj starostlivosť o seniorov a znevýhodnených a potreba cyklotrás.

Kysucké Nové Mesto je výnimkou. Najviac ho trápi doprava

Veľmi odlišný obraz ponúka okres Kysucké Nové Mesto. Kým vo väčšine kraja dominujú cesty, tu sa prioritou číslo jeden stala dopravná situácia – teda zápchy, kolóny a parkovanie. Nadpriemerne často obyvatelia tohto okresu spomínajú tiež verejnú dopravu a životné prostredie.

V Liptovskom Mikuláši sa naopak veľmi výrazne vracia téma ciest a mostov. Oproti krajskému priemeru tu ľudia častejšie upozorňujú aj na zdravotníctvo a fungovanie stredných škôl.

Martin chce pracovné miesta, Námestovo rieši cesty a lekárov V okrese Martin nadpriemerne rezonuje nedostatok pracovných príležitostí. Výraznejšie ako v celom kraji ľudia spomínajú aj starostlivosť o seniorov a znevýhodnených.

Námestovo patrí k okresom, kde je mimoriadne silnou témou stav ciest a mostov. Nad krajským priemerom je zároveň zdravotníctvo a potreba budovania či prepájania cyklotrás.

V Ružomberku sa profil problémov posúva iným smerom. Nadpriemerne často tu ľudia uvádzajú školstvo, cyklotrasy a životné prostredie.

Turčianske Teplice: výrazne vyčnieva starostlivosť o seniorov

Špecifický výsledok priniesol okres Turčianske Teplice. Obyvatelia tu výrazne nadpriemerne upozorňujú na starostlivosť o seniorov a znevýhodnených. Silnou témou je zároveň životné prostredie. V Tvrdošíne sa medzi prioritami objavuje kombinácia ciest, pracovných príležitostí, školstva a korupcie. 

Žilina rieši kolóny, parkovanie aj bývanie

Samotný okres Žilina sa od časti regiónu odlišuje najmä silnejším dôrazom na problémy typické pre väčšie mestské centrum. Respondenti tu nadpriemerne často hovoria o dopravnej situácii a parkovaní. Výraznejšie rezonuje aj životné prostredie a dostupnosť bývania.

Regionálny graf prieskumu tak ukazuje, že hoci cesty dominujú pri pohľade na celý kraj, lokálne priority môžu byť podstatne odlišné – od dopravy v Kysuckom Novom Meste cez pracovné miesta v Martine až po sociálne služby v Turčianskych Tepliciach.

Mladí riešia iné problémy ako seniori

Rozdiely sa ukázali aj medzi generáciami. Ľudia vo veku 18 až 33 rokov nadpriemerne spomínali stredné školy, životné prostredie, bývanie a korupciu. Medzi 34- až 49-ročnými mimoriadne silno rezonoval stav ciest a nadpriemerne tiež doprava, pracovné miesta a cyklotrasy.

Respondenti vo veku 50 až 65 rokov častejšie upozorňovali na zdravotníctvo, starostlivosť o seniorov a znevýhodnených, verejnú dopravu a školstvo. Medzi ľuďmi nad 66 rokov sa do popredia dostávalo zdravotníctvo, sociálne služby, verejná doprava a korupcia.

Rozdiely sú viditeľné aj podľa vzdelania. Ľudia so základným vzdelaním alebo strednou školou bez maturity častejšie upozorňujú na cesty a cyklotrasy. Stredoškoláci s maturitou nadpriemerne spomínajú zdravotníctvo, dopravu a školstvo.

Medzi vysokoškolsky vzdelanými viac rezonujú kolóny a parkovanie, sociálne služby, životné prostredie a korupcia.

Prieskum agentúry AKO sa uskutočnil od 10. do 16. septembra 2026. Podľa metodickej časti bol vypracovaný podľa štandardov WAPOR, ESOMAR a Slovenskej asociácie výskumných agentúr.