Wlachovský: Tlak verejnosti na vedenie Ruska nie je taký citeľný ako na Ukrajine

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Útoky Ukrajiny na ciele hlboko v Rusku nemajú iba ničiť vojenskú a ekonomickú infraštruktúru. Jedným z ich možných dôsledkov môže byť aj rastúci tlak ruskej verejnosti na politické vedenie, aby vojnu ukončilo. Bývalý slovenský minister zahraničných vecí a diplomat Miroslav Wlachovský však upozorňuje, že v tomto smere nemožno Rusko a Ukrajinu porovnávať rovnakým metrom. V Mimoriadnych Analýzach 24 s moderátorkou Lenkou Ježovou o tom diskutoval s bývalým diplomatom a českým exministrom zahraničných vecí Cyrilom Svobodom.

Vojna sa čoraz viac prenáša na ruské územie

Ukrajina dokáže v uplynulom období zasahovať ciele hlbšie na území Ruskej federácie, predovšetkým pomocou dronov. Podľa Wlachovského ide o dôsledok veľmi rýchleho technologického vývoja.

Ukrajinci sa podľa neho snažia zasahovať predovšetkým infraštruktúru, ktorá je dôležitá pre fungovanie ruskej ekonomiky a financovanie vojny. Rusko však naďalej disponuje výraznou prevahou napríklad v balistických raketách. Cyril Svoboda upozornil, že útoky na rafinérie, energetiku či ďalšie ciele majú zároveň priniesť dôsledky vojny bližšie k ruskej spoločnosti.

„Skrátka ten útok vedie k tomu, aby spoločnosť si na jednej i na druhej strane už sama začala hovoriť: dosť tej vojny, ukončite ju, pretože ona sa neodohráva niekde niekoľko stoviek alebo tisíc kilometrov od našich domovov. Ona sa odohráva kdekoľvek,“ povedal Svoboda.

Wlachovský: Nie je to rovnovážny stav

Podľa Wlachovského však nemožno automaticky predpokladať, že rastúce dôsledky vojny vyvolajú v oboch krajinách porovnateľný spoločenský tlak. Rozdiel totiž nevidí iba vo veľkosti a vojenskej sile Ruska a Ukrajiny. „Ona, tá vojna nie je rovnocenná nielen v tom, že jeden je väčší a druhý je menší, ale aj v tom, že jeden je agresor a druhý je obeť,“ povedal.

Rozdiel podľa neho spočíva aj v politickom usporiadaní oboch krajín. Ukrajinu možno podľa Wlachovského charakterizovať ako demokratickú spoločnosť, hoci počas vojnového stavu funguje pod určitými obmedzeniami.

„Toto sa o Rusku povedať nedá. Čiže myslím si, že ten tlak občianskej spoločnosti alebo verejnosti v Rusku nie je taký citeľný. Na to vedenie, ako je povedzme môže byť povedzme na Ukrajine. Čiže toto toto nie je rovnovážny stav,“ uviedol Wlachovský.

Svoboda volá po rokovaniach

Svoboda pripustil, že ukrajinské útoky na ropný sektor majú dosah na ruskú ekonomiku. Za rozhodujúce však považuje to, akú „absorpčnú schopnosť“ má ruská spoločnosť a ako dlho dokáže znášať dôsledky pokračujúceho konfliktu.

Zároveň opakovane presadzoval čo najskorší začiatok rokovaní. Súhlasí síce s tým, že Rusko je agresorom a Ukrajina obeťou, pri samotnom rokovacom stole však podľa neho bude rozhodujúca aj reálna sila a kapacity jednotlivých strán.

„Tá vojna raz skončiť musí. Čím skôr, tým lepšie, pretože žiadne lepšie nebude ani pre jednu, ani pre druhú stranu,“ povedal Svoboda.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.