Konflikt v Juhočínskom mori sa vyostruje. Stačí nehoda a môže sa vymknúť spod kontroly

Téma sa dostáva do popredia aj v súvislosti s posilňovaním vojenskej spolupráce Austrálie a Vietnamu. Obe krajiny znepokojuje rastúca aktivita Číny v regióne, pričom Vietnam patrí medzi štáty, ktorých nároky v Juhočínskom mori sa prekrývajú s čínskymi.

V hre je svetový obchod aj vojenská prevaha

Význam Juhočínskeho mora ďaleko presahuje hranice okolitých krajín. Ide o jednu z najvýznamnejších námorných trás na svete, ktorá spája Blízky východ a Afriku s veľkými ázijskými ekonomikami.

„Jeho stabilita je preto zásadná nielen pre štáty v regióne, ako sú Čína, Japonsko alebo Južná Kórea, ale aj pre fungovanie globálneho obchodu ako takého,“ vysvetlila Kovács.

​Vážnejšie narušenie námornej dopravy by podľa nej mohlo zasiahnuť globálne dodávateľské reťazce a medzinárodný obchod. Oblasť je navyše významná svojimi prírodnými zdrojmi – rybolovom a potenciálnymi zásobami ropy a zemného plynu.

Juhočínske more má zároveň zásadný vojenský význam. Štát, ktorý dokáže dlhodobo kontrolovať strategické body v oblasti, získava výhodu pri sledovaní pohybu lodí aj pri rozmiestňovaní vojenských kapacít a projekcii námornej či leteckej sily.

Prečítajte si tiež

Bývalí diplomati varujú pred nadšením z Číny. V EÚ nás môžu vnímať ako Maďarsko za Orbána

Čína si nárokuje približne 90 percent oblasti

Peking svoje rozsiahle nároky odôvodňuje predovšetkým takzvanou líniou deviatich čiar. Hranica v tvare písmena U sa prvýkrát objavila na oficiálnej čínskej mape v roku 1947 a obklopuje približne 90 percent Juhočínskeho mora.

„Vtedy nešlo o mapu komunistickej Číny, zverejnila ju Čínska republika, ktorá bola vedená nacionalistami, a dnes tvrdí, že táto línia potvrdzuje historické práva Číny v Juhočínskom mori,“ priblížila analytička.

Čínske argumenty však podľa nej nevychádzajú iba z jednej historickej mapy. Peking poukazuje na dlhodobú čínsku prítomnosť v oblasti, využívanie tamojších vôd či väzby na ostrovy. Odkazuje pritom aj na obdobie dynastie Chan či námorné výpravy počas dynastie Ming.

Historické argumenty však samy osebe nedávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, komu majú jednotlivé časti mora patriť. Medzinárodný arbitrážny tribunál v Haagu v roku 2016 rozsiahle čínske nároky odmietol, Peking však verdikt neuznáva. Podľa Kovács napriek tomu rozhodnutie nie je bezvýznamné.

„Určite vytvoril dôležitý právny základ, o ktorý sa môžu opierať Filipíny a práve ďalšie štáty a pomáha im získavať medzinárodnú podporu,“ povedala.

Samotné medzinárodné právo však spor podľa nej vyriešiť nedokáže. Medzinárodný systém má totiž obmedzené možnosti prinútiť veľmoc rešpektovať rozhodnutie, pokiaľ sa mu sama odmieta podriadiť. Význam preto podľa analytičky naďalej má kombinácia práva a diplomacie.

Tlak pod hranicou otvoreného konfliktu

Čína svoje nároky nepresadzuje iba prostredníctvom klasickej vojenskej sily. V oblasti pravidelne pôsobí jej pobrežná stráž, dochádza k blokovaniu či vytláčaniu cudzích plavidiel a používaniu vodných diel.

„Často sa preto hovorí o tzv. taktike šedej zóny, teda o tlaku, ktorý zostáva pod prahom otvoreného vojenského konfliktu, ale postupne práve umožňuje Číne upevňovať svoju prítomnosť,“ vysvetlila Kovács.

Súčasťou čínskej stratégie je podľa nej aj budovanie a militarizácia umelých ostrovov, ktoré slúžia ako oporné body. Rastúca aktivita Pekingu zároveň približuje k sebe krajiny, ktoré by inak nemuseli byť prirodzenými bezpečnostnými partnermi. Príkladom je komunistický Vietnam a demokratická Austrália, ktoré sa rozhodli posilniť vojenskú spoluprácu.

Vietnam však podľa Kovács nemožno jednoducho zaradiť do vznikajúceho protičínskeho bloku. S Pekingom má silné ekonomické väzby a dlhodobo sa snaží zachovať si strategickú autonómiu. Spoluprácou s ďalšími krajinami preto skôr diverzifikuje svoje bezpečnostné vzťahy.

„Pre Čínu je vlastne táto dohoda predovšetkým signálom, že jej rastúca aktivita v Juhočínskom mori vedie okolité štáty k užšej bezpečnostnej spolupráci,“ uviedla analytička.

Peking sa podľa nej pravdepodobne bude snažiť zabrániť ďalšiemu rozširovaniu podobnej spolupráce. Zároveň však musí zvažovať intenzitu svojho tlaku, aby nedosiahol opačný výsledok a neprinútil okolité štáty spolupracovať ešte tesnejšie.

Najväčším rizikom je nechcená eskalácia

Hoci spory o Juhočínske more trvajú desaťročia, podľa Kovács sa ich charakter v poslednom období zásadne mení. „Konflikt sa jednoznačne vyostruje,“ skonštatovala.

Najväčšou hrozbou pritom podľa nej nemusí byť situácia, v ktorej by sa niektorý zo štátov vedome rozhodol rozpútať vojnu. Nebezpečnejšia môže byť nechcená eskalácia. V tesnej blízkosti sa v Juhočínskom mori pohybuje veľké množstvo vojenských lodí, plavidiel pobrežnej stráže aj rybárskych lodí. V takomto prostredí môže mať vážne následky aj jediný incident.

„Stačí teda aj vážna nehoda alebo zle vyhodnotený manéver, zranenie a politický tlak na oboch stranách môže situáciu rýchlo vymknúť spod kontroly diplomacie,“ upozornila Kovács.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.