Štúdio 24: Napätie v Juhočínskom mori

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Austrália a Vietnam posilnia vojenskú spoluprácu. Oznámili to v utorok (11. 8.) po rokovaniach premiéra Anthonyho Albaneseho a vietnamského prezidenta Tô Lâma v Canberre. O rastúcej vojenskej prítomnosti Číny v regióne a spore o Juhočínske more sa moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik rozprávala s analytičkou Kateřinou Kovács.

Prečo je Juhočínske more také dôležité?

Juhočínske more patrí medzi strategicky najvýznamnejšie oblasti sveta. Vedú cez neho dôležité obchodné trasy a prepravujú sa nimi aj energetické suroviny. O územie a jeho zdroje pritom vedie spory viacero krajín. Podľa analytičky Kateřiny Kovács je oblasť dôležitá nielen pre štáty regiónu, ale aj pre fungovanie globálneho obchodu.

"Juhočínske more je dôležité hneď z niekoľkých dôvodov. Je to jedna z najvýznamnejších námorných trás na svete, cez ktorú prúdi tovar a energetické suroviny medzi Blízkym východom, Afrikou a ázijskými ekonomikami,“ uviedla analytička Centra ázijsko-pacifických štúdií CEVRO Univerzity.

Prípadné vážnejšie narušenie námorných trás by podľa nej mohlo zasiahnuť globálne dodávateľské reťazce aj samotný medzinárodný obchod. Juhočínske more je zároveň bohaté na prírodné zdroje, predovšetkým ryby a potenciálne zásoby ropy a zemného plynu. Význam má aj z bezpečnostného hľadiska, keďže kontrola strategických bodov umožňuje sledovať pohyb lodí a rozmiestňovať vojenské kapacity.

Čína sa odvoláva na líniu deviatich čiar

Čína si nárokuje približne 90 percent Juhočínskeho mora. Svoje nároky opiera najmä o takzvanú líniu deviatich čiar, ktorá má podľa Pekingu dokazovať historické práva Číny v tejto oblasti. "Čína svoju pozíciu opiera predovšetkým o takzvanú líniu deviatich čiar a tá sa prvýkrát objavila v oficiálnej čínskej mape v roku 1947. V skutočnosti ide o hranice v tvare písmena U, ktoré obklopujú približne 90 percent celého Juhočínskeho mora,“ vysvetlila Kovács.

Mapa však vznikla ešte za Čínskej republiky vedenej nacionalistami, teda pred vznikom komunistickej Číny. Peking dnes líniu interpretuje ako potvrdenie svojich historických práv. Argumentuje pritom dlhodobou prítomnosťou Číny v regióne, využívaním tamojších vôd a historickými väzbami na ostrovy.

Samotné historické argumenty však podľa nej nedávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, komu majú jednotlivé časti Juhočínskeho mora patriť.

Peking využíva aj taktiku šedej zóny

Čína svoje nároky nepresadzuje iba vojenskou silou. Podľa Kovács využíva najmä pravidelnú prítomnosť pobrežnej stráže, blokovanie či vytláčanie cudzích plavidiel a v niektorých prípadoch aj vodné delá. K podobným incidentom dochádza napríklad v sporoch s Filipínami.

"Práve takéto incidenty ukazujú, ako vlastne Čína svoje nároky presadzuje v praxi. Nejde teda iba o vojenskú silu, ale o pravidelnú prítomnosť pobrežnej stráže. Ide o blokovanie a vytláčanie cudzích plavidiel alebo aj používanie vodných diel,“ povedala.

Ide podľa nej o takzvanú taktiku šedej zóny – tlak, ktorý zostáva pod hranicou otvoreného vojenského konfliktu, no zároveň umožňuje Číne postupne upevňovať svoju prítomnosť v sporných oblastiach. "Čína také buduje a militarizuje své umělé ostrovy, které právě pro ní slouží jako důležité opěrné body,“ dodala Kovács.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.