Mochovce spustili štvrtý reaktor. Odborník vysvetľuje, čo sa teraz deje v jeho útrobách

BRATISLAVA / Slovensko je o ďalší významný krok bližšie k plnej prevádzke štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. V novom reaktore sa po prvý raz podarilo spustiť riadenú štiepnu reťazovú reakciu. Odborne sa tento moment označuje ako prvá kritickosť a napriek dramaticky znejúcemu názvu podľa jadrového energetika Andreja Žiarovského nejde o nebezpečný stav, ale o štandardný a mimoriadne dôležitý míľnik pri spúšťaní jadrového bloku.

K spusteniu prichádza navyše v čase, keď extrémne sucho a nízke hladiny riek spôsobujú problémy jadrovým elektrárňam v niektorých európskych krajinách. Mochovce sú však v odlišnej situácii, pretože používajú iný systém chladenia, ktorý je voči aktuálnemu nedostatku vody výrazne odolnejší.

Prvá kritickosť. Čo sa vlastne stalo v reaktore?

Samotný proces sa podľa Žiarovského začal už v stredu popoludní. Odborníci postupne nastavovali regulačné tyče do predpísaných polôh a následne upravovali koncentráciu kyseliny boritej v chladiacom okruhu. „Ide o režim, pri ktorom sa dosiahne prvé spustenie riadenej štiepnej reakcie,“ vysvetlil Žiarovský v štúdiu JOJ 24. Zdôraznil, že celý proces prebieha veľmi pomaly, krok za krokom a pod prísnou kontrolou odborného tímu.

K samotnej prvej kritickosti došlo podľa neho desať minút po 22. hodine. Už približne o 20 minút neskôr reaktor dosiahol takzvaný minimálny kontrolovaný výkon. „Toto spúšťanie skutočne prebehlo veľmi hladko,“ zhodnotil Žiarovský.

To však ešte neznamená, že štvrtý blok už vyrába elektrinu naplno. Výkon reaktora sa počas spúšťania zvyšuje postupne a jednotlivé etapy sprevádzajú skúšky a kontroly.

Prečítajte si tiež

Mochovce 4 mení mapu energetiky: Slovensko ako jadrová veľmoc?

​

Čo znamená „kritickosť“ a prečo sa jej netreba zľaknúť?

Slovo kritickosť môže v súvislosti s jadrovým reaktorom pôsobiť znepokojivo. V jadrovej fyzike však neznamená, že sa reaktor dostal do kritickej či nebezpečnej situácie. „Nie, je to náročná fáza, ale rozhodne nie nebezpečná,“ reagoval Žiarovský. Pri štiepnej reakcii neutrón narazí do jadra uránu 235 a rozštiepi ho. Pri procese vznikajú ďalšie neutróny, ktoré môžu rozštiepiť ďalšie jadrá, a tým pokračuje reťazová reakcia. Úlohou technológie a obsluhy reaktora je tento proces presne kontrolovať.

V Mochovciach sa na jeho reguláciu používajú okrem iného regulačné tyče a kyselina boritá, ktoré dokážu pohlcovať neutróny. Vzniknuté teplo sa následne využíva na výrobu pary. Tá roztočí turbínu spojenú s generátorom a výsledkom je výroba elektrickej energie.

Horúčavy odstavujú reaktory v zahraničí. Prečo Mochovce problém nemajú?

Spustenie nového bloku prichádza v období, keď nízka hladina Dunaja a vysoké teploty komplikujú prevádzku jadrových elektrární napríklad v Maďarsku či Rumunsku. Rozdiel je podľa Žiarovského predovšetkým v spôsobe chladenia. Elektrárne využívajúce prietokové chladenie odoberajú vodu priamo z rieky a následne do nej odovzdávajú odpadové teplo.

Mochovce však používajú chladiace veže, prostredníctvom ktorých sa teplo odvádza do atmosféry. Vodu navyše elektráreň neodoberá priamo z riečneho toku, ale využíva vodné dielo Veľké Kozmálovce. Podľa Žiarovského sú preto slovenské jadrové elektrárne voči problémom spôsobeným suchom výrazne odolnejšie. „Naše elektrárne, ako som povedal, tento problém so suchom, sú voči nemu výrazne rezistentné,“ uviedol.

Prečítajte si tiež

Dunaj klesol na kritickú úroveň. Maďarsku hrozilo odstavenie jedinej jadrovej elektrárne

​

Reaktor chráni niekoľko bezpečnostných bariér

Žiarovský v rozhovore vysvetlil aj systém ochrany samotného reaktora. Jadrová energetika podľa neho využíva princíp viacerých na seba nadväzujúcich bezpečnostných bariér. Prvou je samotná palivová peleta, ďalšou obal palivového prútika a následne steny primárneho okruhu. Štvrtou bariérou je mohutný železobetónový kontajnment, respektíve hermetická zóna obklopujúca reaktor. Jej úlohou je zabrániť úniku rádioaktivity do okolitého prostredia aj v prípade vážnej poruchy.

Mochovce môžu fungovať desiatky rokov

Štvrtý blok Mochoviec má za sebou desaťročia dlhý príbeh. Výstavba elektrárne sa začala ešte v 80. rokoch minulého storočia, no dokončovanie tretieho a štvrtého bloku sa výrazne natiahlo. Podľa Žiarovského sa pri reaktoroch typu VVER-440 aktuálne predpokladá približne 60-ročná životnosť, ktorá by sa v závislosti od technického stavu a rozhodnutí jadrového dozoru mohla predĺžiť až na 80 rokov.

Tretí blok Mochoviec bol uvedený do prevádzky v roku 2023. Spustenie štvrtého bloku tak predstavuje jeden z najvýznamnejších energetických projektov na Slovensku za posledné roky.

Slovensko má elektriny prebytok, do budúcnosti sa to môže zmeniť

Nový blok posilní postavenie jadra v slovenskom energetickom mixe. Žiarovský upozorňuje, že hoci je Slovensko v súčasnosti vo výrobe elektriny prebytkové, tento stav nemusí trvať navždy. Rast ekonomiky, rozvoj dátových centier či elektromobility budú podľa neho postupne zvyšovať spotrebu. Ak by Slovensko nepripravovalo nové výrobné kapacity, podľa jeho slov by sa medzi rokmi 2035 až 2040 mohlo dostať do energetického deficitu.

Aj preto sa už pripravujú ďalšie jadrové projekty vrátane nového veľkého zdroja v Jaslovských Bohuniciach a uvažuje sa aj o pokročilých či malých modulárnych reaktoroch.