Štúdio 24: Ako sa chrániť pred horúčavami?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Druhá tohtoročná vlna extrémnych horúčav, ktorú aktuálne zažívame, udiera naplno už niekoľko týždňov a my márne čakáme na súvislejší dážď, ktorý by uľavil nielen nám, ľuďom, ale najmä prírode. Tými, kto sa v týchto dňoch potia ešte viac ako priemer Slovenska, sú záchranári, ktorí musia denne riešiť prípady kolapsov organizmov. Ako zvládnuť horúčavy? To sa pýtala moderátorka JOJ 24 Aneta Parišková skúseného záchranára Viliama Dobiáša.
Každé leto je teplejšie
Podľa lekára, záchranára a vysokoškolského pedagóga Viliama Dobiáša sa vysoké teploty stávajú čoraz častejším problémom aj v dôsledku klimatickej zmeny. Najviac ohrozené sú malé deti, seniori a ľudia s chronickými ochoreniami.
"Každé leto je o niečo teplejšie ako predchádzajúce, pretože tá globálna zmena klímy nastáva. Samozrejme, že sú kolísania. Sú niektoré letá menej teplé, niektoré viac. Pred nejakými piatimi, siedmimi rokmi bolo tiež také mimoriadne teplé, ale v podstate každý rok sa to zvyšuje a ľudia sú nepoučiteľní,“ povedal Dobiáš.
Podľa neho majú horúčavy na zdravie ľudí podobné následky každý rok. Riziko sa pritom netýka iba starších ľudí. "Ohrození sú všetci, len samozrejme malé deti do 5-6 rokov a seniori nad 65 a potom aj mladší ľudia, ktorí majú nejaké chronické ochorenie, či už je to cukrovka, vysoký tlak, srdcové ochorenia, prípadne ochorenia pľúc a priedušiek, tak tí sú tiež so zvýšeným rizikom,“ vysvetlil.
Základom je prevencia
Pri kolapse z tepla je podľa lekára dôležité vedieť správne reagovať, ešte dôležitejšia je však prevencia. "Prvá pomoc je druhá pomoc. Prvou pomocou v tom absolútnom zmysle je prevencia,“ uviedol.
Človek by podľa neho nemal čakať, kým sa objavia príznaky dehydratácie. "Človek, ktorý ráno vstane, by mal vypiť minimálne dva tri deci čistej vody alebo nejakého nesladeného nápoja, aby doplnil straty tekutín, ktoré vznikli počas noci,“ povedal Dobiáš.
Upozornil tiež na častú chybu pri vetraní počas horúcich dní. Otvorené okná počas najväčších horúčav totiž nemusia pomôcť. "Ľudia cez deň si nechávajú otvorené okná, pretože majú pocit, že prievan im nejako pomôže. Len v podstate im naženie horúci vzduch zvonku, pretože keď je 35 v tieni, ako hlásia predpovede počasia, tak tá teplota vzduchu na slnku môže byť až 60 stupňov,“ vysvetlil.
Odporúča preto vetrať najmä ráno a následne chrániť interiér pred slnkom.
Pozor na alkohol aj sladené nápoje
Počas horúčav je podľa odborníka najvhodnejšia obyčajná voda. "Alkohol dehydruje, čiže vypijem pol litrové pivo, môžem mať dobrý pocit, ale vymočím trištvrte litra,“ upozornil.
Vhodné sú podľa neho aj minerálne vody či nesladené čaje. Naopak, sladené nápoje vo väčšom množstve môžu organizmus ešte viac zaťažiť. "Cukor je energia a takisto keď je veľa cukru, tak obličky to nestačia spracovať a ide potom ten cukor do moču a strháva osmoticky so sebou ďalšiu vodu, čiže sladené nápoje vo väčšom množstve takisto vedú k dehydratácii,“ dodal.
Ľadové nápoje nemusia ochladiť
Hoci mnohí ľudia počas horúčav siahajú po studených nápojoch alebo nápojoch s ľadom, podľa Dobiáša to nemusí byť správna voľba. "Človek môže mať chvíľu dobrý pocit, že sa mu ochladia ústa, pažerák, prípadne aj v žalúdku cítiť pocit chladu. Ale je to vyslovene kontraproduktívne,“ vysvetlil.
Studený nápoj totiž podľa neho musí telo najskôr zohriať na telesnú teplotu, čo môže oddialiť ochladenie organizmu. Až po ohriatí tekutiny môže podľa lekára začať jej vstrebávanie a následné ochladzovanie prostredníctvom potu. "Čiže vypitím studeného nápoja zvyšujeme teplotu tela a odďaľujeme ochladenie,“ povedal.
Aj preto ľudia v krajinách, kde sú vysoké teploty bežné, často pijú skôr vlažné nápoje. "Vedia, že tá vlažná tekutina im rýchlejšie pomôže,“ dodal Dobiáš.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.