Ekonomické Analýzy 24: Kto sa bude starať o dôchodcov?

Slovensko čaká v najbližších rokoch výrazné starnutie populácie. Najintenzívnejšie by malo byť približne okolo roku 2035. S rastúcim počtom seniorov zároveň narastá aj tlak na sociálne služby, ktorým však okrem kapacít chýbajú aj pracovníci.

Spolupráca medzi samosprávami a poskytovateľmi sociálnych služieb sa podľa Ghannamovej zlepšila po presune časti kompetencií pri financovaní sociálnych služieb z miest a obcí na samosprávne kraje. Podľa jej slov sa tým podarilo ukončiť viac ako 12 rokov trvajúce spory s mestami a obcami, ktorým vyčítala nedostatočné financovanie odkázaných občanov u neverejných poskytovateľov.

Spolupráca samospráv sa podľa Ghannamovej zlepšila

Pozitívne hodnotí aj súčasnú spoluprácu pri snahe zvýšiť kapacity pobytových zariadení. Lenč zároveň skonštatoval, že sociálne služby a starostlivosť o seniorov sa postupne stávajú témou komunálnych a župných volieb. Situácia sa však podľa neho líši podľa možností jednotlivých samospráv. Najmä menšie obce často nemajú dostatočné finančné kapacity.

Starnutie Slovenska sa nezastaví

Podľa Vaňa je starnutie Slovenska dlhodobý a minimálne približne do roku 2060 nezvratný proces. Jeho najintenzívnejšie obdobie očakáva okolo roku 2035. Hlavnými príčinami sú nízka pôrodnosť a predlžovanie dĺžky života. Starnutie sa pritom týka všetkých regiónov, jeho intenzita sa však líši.

Najväčšie problémy sú na juhu Slovenska

Najmenej zasiahnuté sú podľa Vaňa oblasti s vyššou pôrodnosťou na severe stredného a východného Slovenska. Najväčšie demografické problémy sú najmä na juhu stredného a juhovýchodného Slovenska. Spomenul okresy Rimavská Sobota, Detva, Krupina či Gelnica. V niektorých menších regiónoch už podľa neho možno hovoriť o vymieraní populácie.

Počet seniorov automaticky neznamená vyšší dopyt po zariadeniach

Demografické údaje podľa Ghannamovej presne nekopírujú dopyt po pobytových sociálnych službách. V niektorých regiónoch je stále silná tradičná rodinná starostlivosť. Pri ťažkých zdravotných stavoch, napríklad pri demencii, Alzheimerovej chorobe, schizofrénii či onkologických ochoreniach, však domáca starostlivosť podľa nej často prestáva postačovať a potrebná je odborná pomoc.

Nové zariadenie sa zaplnilo za dva mesiace

Starnutie už poskytovatelia vidia aj priamo vo svojich zariadeniach. Ghannamová uviedla, že kým pred 13 rokmi zapĺňali nové zariadenie takmer trištvrte roka, zariadenie otvorené tento rok v júli sa zaplnilo za dva mesiace. Upozornila aj na závažnosť zdravotného stavu klientov. Zariadenia sociálnych služieb podľa nej do istej miery nahradili zrušené lôžka pre dlhodobo chorých a bez sestier či zdravotníckeho personálu už nedokážu fungovať.

Zároveň uviedla, že viac ako 75 percent ich klientov má psychiatrické diagnózy. -Na umiestnenie čakajú tisíce ľudí Ministerstvo práce chce kapacity sociálnych služieb navýšiť. Podľa Ghannamovej ide o potrebný krok, keďže na umiestnenie čakajú tisíce ľudí. Asociácia zároveň dlhodobo požaduje zrušenie zákonného obmedzenia kapacity pobytových zariadení na 40 klientov.

Väčšie zariadenia môžu podľa Ghannamovej znížiť náklady

Ghannamová tvrdí, že väčšie zariadenia môžu efektívnejšie využívať personál aj fixné náklady. Kvalita služby podľa nej závisí najmä od personálu, prostredia a riadenia. Z Plánu obnovy malo pribudnúť viac ako 3 000 miest v sociálnych službách. Stanovený míľnik sa podľa nej podarilo splniť, vzhľadom na rastúci dopyt to však nebude stačiť.

Priestor vidia aj pre súkromný sektor

Pri budovaní ďalších kapacít preto Ghannamová vidí priestor aj pre súkromný sektor. Verejné zdroje by tak podľa nej mohli vo väčšej miere smerovať na prevádzku a mzdy. Upozornila tiež, že približne 70 percent poskytovateľov nemá evakuačný výťah a zariadeniam chýbajú peniaze na potrebné investície. Reforma financovania má zároveň podporiť aj ambulantné služby.

Malé obce zápasia s nedostatkom peňazí

Lenč upozornil, že mnohé malé samosprávy majú problém zabezpečiť už svoje základné kompetencie. Ak sa preto časť zodpovednosti presúva na kraje, musí tomu podľa neho zodpovedať aj ich financovanie. Zároveň považuje za dôležité, aby časť starostlivosti zostala čo najbližšie k ľuďom – v obciach a mestách, ktoré seniori poznajú.

Sociálnym službám chýbajú pracovníci

Samostatným problémom je nedostatok pracovníkov. Podľa Ghannamovej ho najviac pociťuje Bratislavský kraj, postupne však aj Trnavský a Nitriansky kraj. Situáciu komplikujú aj mzdy, pre ktoré časť slovenských opatrovateliek odišla pracovať do zahraničia. -Takmer polovica pracovníkov má viac ako 48 rokov Asociácia preto navrhuje zvýšenie platov, ďalšie benefity, zmeny vo vzdelávaní a aktívnejšie získavanie mladých ľudí.

Takmer polovica pracovníkov v sektore má podľa Ghannamovej viac ako 48 rokov. V budúcnosti pritom nebudú chýbať iba opatrovateľky a sestry, ale aj manažéri či IT odborníci. Za súčasť riešenia považuje aj štátom riadenú pracovnú migráciu.

Do roku 2060 môže ubudnúť milión ľudí v produktívnom veku

Vaňo upozornil, že nedostatok pracovníkov zasiahne celé hospodárstvo. Do roku 2060 môže mať Slovensko približne o milión ľudí v produktívnom veku menej ako dnes. Migrácia preto podľa neho nebude stačiť. Potrebné bude aj udržať mladých ľudí na Slovensku, využiť ďalšie zdroje pracovnej sily a zavádzať technologické a štrukturálne zmeny.

Celú reláciu Ekonomické Analýzy 24 si môžete pozrieť vo videu.