Štúdio 24: Špecialisti chýbajú - čo s tým?

BRATISLAVA / Optimálny počet ambulancií lekárov špecialistov nie je ani v jednom okrese na Slovensku. Najviac nám chýba psychiatrov, klinických psychológov, neurológov a ambulancií fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Ukázali to dáta Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. O tom, prečo je to tak, sa v Štúdiu 24 rozprávala moderátorka Dana Čapkovičová s prezidentom Asociácie súkromných lekárov SR Mariánom Šóthom.

Ambulancie drží najmä staršia generácia lekárov

Slovensko má po prvý raz podrobnejšie zmapovanú sieť špecializovaných ambulancií. Údaje majú ukázať, ktoré pracoviská sú priamo dostupné pacientom s výmenným lístkom a ktoré fungujú len ako konziliárne či nemocničné ambulancie. Podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov SR Mariána Šótha tak štát získal východiskový bod na presnejšie určovanie, kde jednotlivé odbornosti chýbajú.

Samotná mapa nedostatkov však nových lekárov nevytvorí. Štúdium medicíny a následná špecializácia môžu spolu trvať približne jedenásť rokov. Mnohí odborníci navyše zostávajú v nemocniciach, kde nemusia sami riešiť nájom, sestru, priestory, biologický odpad, elektronické systémy ani vykazovanie výkonov poisťovniam.

Prečítajte si tiež

Ani jeden okres nemá dosť špecialistov. Lekárov do ambulancií takmer nič neláka

„Tá motivácia ísť do ambulantnej sféry je, povedal by som, nulová,“ uviedol Šóth v relácii Štúdio 24. Mnohé ambulancie podľa neho stále vedú lekári, ktorí ich otvárali ešte v 90. rokoch. Keď odídu do dôchodku a nemajú nástupcu, môže v regióne zaniknúť aj jediná ambulancia určitej odbornosti.

Istou motiváciou má byť garancia zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Ak sa lekár rozhodne otvoriť ambulanciu v regióne, kde je zaradená medzi potrebné pracoviská, poisťovňa by ho mala zazmluvniť. Podľa Šótha ide o prvý krok, bez ktorého ambulancia nemôže ekonomicky fungovať.

Čakanie na špecialistu nemožno posudzovať iba podľa počtu mesiacov

Dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa podľa Šótha nedá hodnotiť iba podľa dĺžky čakacej lehoty. Rozhodujúci je zdravotný stav pacienta a naliehavosť vyšetrenia. Všeobecný lekár má posúdiť, či človek potrebuje odborníka v priebehu niekoľkých dní, alebo môže na vyšetrenie bezpečne počkať.

„Nedá sa paušalizovať, že keď ma objednali o mesiac, tak je to absolútne neskoro,“ povedal. Pri niektorých vyšetreniach môže byť neskorší termín dokonca medicínsky vhodný, napríklad pri testovaní sezónnych alergií po skončení peľovej sezóny.

Ak pacient dostane vzdialený termín a obáva sa, že čakať nemôže, mal by sa podľa neho obrátiť späť na všeobecného lekára. Ten môže skúsiť zabezpečiť skoršie vyšetrenie, prípadne nastaviť dočasnú liečbu. Šóth zároveň zdôraznil, že všeobecní lekári by mali fungovať ako prvý filter, aby sa ambulancie špecialistov nezapĺňali pacientmi, ktorých ťažkosti možno vyriešiť už v primárnej starostlivosti.

K práci lekárov však pribúda rozsiahla administratíva. Elektronické recepty považuje Šóth za užitočné, pri elektronických výmenných lístkoch však podľa neho systém stále nie je prakticky nastavený. „My ho vystaviť dokážeme, problém je ho prečítať,“ skonštatoval. Špecialista často potrebuje fyzickú prítomnosť pacienta a jeho občiansky preukaz, preto je papierový lístok stále jednoduchší.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.