Ani jeden okres nemá dosť špecialistov. Lekárov do ambulancií takmer nič neláka

BRATISLAVA / Optimálny počet ambulancií lekárov špecialistov nemá ani jeden okres na Slovensku. Najvýraznejšie chýbajú psychiatri, klinickí psychológovia, neurológovia a ambulancie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth upozorňuje, že samotné spočítanie chýbajúcich pracovísk problém nevyrieši. Mladých lekárov totiž ambulantná sféra pre vysokú administratívu, neisté financovanie a množstvo prevádzkových povinností takmer vôbec neláka. V relácii Štúdio 24 sa s ním rozprávala moderátorka Dana Čapkovičová.

Prvýkrát vieme, kde ambulancie skutočne chýbajú

Podľa Šótha je dôležité, že štát tento rok po prvý raz podrobnejšie zmapoval sieť špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Doteraz totiž nebolo jasne rozlíšené, ktoré ambulancie sú bežne dostupné pacientom s výmenným lístkom a ktoré fungujú ako konziliárne alebo vysoko špecializované pracoviská pri nemocniciach.

„Prvýkrát v tomto roku máme zrátané, koľko tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti máme,“ uviedol Šóth. Nové údaje majú podľa neho ukázať nielen nedostatok jednotlivých odborností, ale aj regionálne rozdiely.

Aktuálne je vo verejnej sieti 6673 špecializovaných ambulancií. Ideálny počet však podľa neho nemožno vyjadriť jedným číslom pre celé Slovensko. Kým vo väčších mestách môže byť niektorých odborností viac, menším regiónom môže chýbať jediný neurológ, kardiológ, gynekológ či očný lekár, čo zásadne ovplyvní dostupnosť starostlivosti.

Nová sieť má zároveň zvýšiť pravdepodobnosť, že zdravotná poisťovňa zazmluvní lekára, ktorý si otvorí potrebnú ambulanciu v nedostatkovom regióne. „Ak bude ambulancia zaradená vo všeobecnej sieti primárnych špecialistov, tak má nárok na zmluvu so zdravotnou poisťovňou,“ vysvetlil.

Prečítajte si tiež

Slovensku chýbajú tisíce sestier. Čísla sú alarmujúce, realita ešte horšia

Motivácia prejsť do ambulancie je podľa neho takmer nulová

Samotné určenie chýbajúcich ambulancií však ešte neznamená, že sa ich podarí rýchlo obsadiť. Výchova nového odborníka trvá roky. Štúdium medicíny zaberie šesť rokov a ďalších približne päť rokov si vyžaduje špecializácia.

Prečítajte si tiež

Obrovský problém slovenského zdravotníctva: Strácame sestry. Nejde len o platy

Problémom navyše je, že mnohí vyškolení lekári zostávajú v nemocniciach, kde majú stabilnejšie podmienky. Pri vlastnej ambulancii musia riešiť personál, priestory, nájom, biologický odpad, elektronické zdravotníctvo, komunikáciu s poisťovňami aj vykazovanie výkonov.

„Tá motivácia ísť do ambulantnej sféry je, povedal by som, nulová,“ vyhlásil Šóth. Veľkú časť ambulancií podľa neho naďalej vedú lekári, ktorí začali podnikať ešte po uvoľnení ambulantného sektora v 90. rokoch. Ak nemajú dieťa alebo iného nástupcu, ktorý by pracovisko prevzal, po ich odchode môže ambulancia zaniknúť.

Ambulantní lekári starnú a nástupcovia neprichádzajú

Nedostatok odborníkov podľa Šótha ešte zhorší demografický vývoj. Starnú totiž nielen pacienti, ktorí potrebujú čoraz viac zdravotnej starostlivosti, ale aj samotní lekári.

Ambulantní poskytovatelia sú podľa neho navyše vyčerpaní permanentným tlakom, pribúdajúcou elektronickou agendou a finančnou neistotou. „Tá populácia starne a my potrebujeme presne tú generačnú obmenu. Len sa nám to nijakým spôsobom nedarí,“ upozornil.

Ak sa situácia nezmení, Slovensko sa podľa neho môže postupne priblížiť krajinám, kde pacienti na vyšetrenie u špecialistu čakajú aj rok. Momentálne je starostlivosť ešte stále relatívne dostupná, no tento stav nemusí vydržať.

„Musíme sa snažiť zachovať si to, čo tu máme zdravé,“ povedal. Bez fungujúceho prepojenia medzi všeobecným lekárom, ambulantným špecialistom a nemocnicou by podľa neho napokon skolabovala aj nemocničná starostlivosť.

Dlhší termín nemusí byť vždy neskoro

Čakacie lehoty sa podľa Šótha nedajú hodnotiť jedným priemerom. Rozhodujúci je zdravotný stav pacienta a naliehavosť vyšetrenia. Všeobecný lekár by mal posúdiť, či pacient potrebuje špecialistu bezodkladne, alebo môže bezpečne čakať niekoľko týždňov či mesiacov.

Ako príklad uviedol imunologické vyšetrenia pri sezónnych alergiách, ktoré sa často vykonávajú až po skončení peľovej sezóny. Termín na jeseň preto nemusí znamenať zanedbanie pacienta, ale medicínsky správne načasovanie.

„Nedá sa paušalizovať, že keď ma objednali o mesiac, tak je to absolútne neskoro,“ zdôraznil. Ak však pacient dostane neprimerane vzdialený termín, mal by sa podľa neho vrátiť k všeobecnému lekárovi, ktorý môže skúsiť vyšetrenie urýchliť alebo nastaviť liečbu na obdobie čakania.

Poplatky podľa neho treba jasne upratať

V rozhovore sa venovali aj poplatkom za vyšetrenia a skoršie termíny. Šóth súhlasí s tým, že súčasné pravidlá sú pre pacientov neprehľadné a štát by mal jednoznačne určiť, čo je hradené z verejného zdravotného poistenia, čo môže byť spoplatnené a čo si pacient platí celé.

„Zdravotníctvo nikde na svete nie je bezplatné,“ vyhlásil. Podľa neho nestačí poplatky jednoducho zakázať, ak poisťovne neuhrádzajú ambulanciám reálne náklady na poskytovanú starostlivosť.

Spomenul prípad pneumologickej ambulancie v Banskej Bystrici, ktorú musela podporiť župa, no napriek tomu zostala stratová. Ak úhrada poisťovne nepokrýva personál, nájom, energie či vybavenie, poskytovateľ musí podľa Šótha hľadať iné zdroje financovania.

Elektronický výmenný lístok zostáva komplikovaný

Lekárov podľa neho oberá o čas aj nefunkčná alebo nedostatočne pripravená elektronizácia. Za problematický označil najmä elektronický výmenný lístok. Všeobecný lekár ho síce dokáže vystaviť, špecialista ho však často nevie jednoducho otvoriť bez fyzickej prítomnosti pacienta a jeho občianskeho preukazu.

„U nás problém nie je. My ho vystaviť dokážeme, problém je ho prečítať,“ povedal. Takéto nastavenie podľa neho komplikuje aj elektronické objednávanie, pretože špecialista potrebuje poznať dôvod odoslania pacienta ešte pred pridelením termínu.

Šóth preto žiada, aby sa nové elektronické služby najskôr riadne otestovali a až potom zavádzali do ostrej prevádzky. Za úspešný príklad považuje e-recept, ktorý dnes výrazne uľahčuje pacientom aj lekárom prístup k liekom.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Čo čaká poistencov Dôvery a Unionu?

Najhoršie sú malé regióny, problém však rastie aj v Bratislave

Najvýraznejšie nedostatky sa podľa Šótha prejavujú v menších regiónoch, kde môže odchod jediného lekára znamenať zánik dostupnosti celej odbornosti. Závažná situácia je však už aj vo veľkých mestách.

V Bratislave podľa neho približne 35 percent poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti pôsobí mimo systému verejného zdravotného poistenia. Pacienti tak síce špecialistu nájdu, vyšetrenie si však musia zaplatiť.

Riešením má byť lepšie financovanie ambulantnej sféry, zjednodušenie administratívy a vytvorenie podmienok, ktoré prilákajú mladších lekárov z nemocníc do vlastných ambulancií. „Práca s pacientom je veľmi atraktívna. Len to okolo potrebujeme tým ľuďom zabezpečiť, aby to robili,“ uzavrel Šóth.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.