Štúdio 24: Žatva prichádza rekordne skoro

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Žatva sa na Slovensku tento rok začala už 10. júna, a to v okrese Komárno. Stalo sa tak o deväť dní skôr ako vlani a celkovo ide o historicky rekordne skorý termín, keď poľnohospodári vyšli na polia s kombajnami. Akú úrodu tento rok poľnohospodári očakávajú? Aj na to sa pýtal moderátor JOJ 24 Pavol Michalka hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej.

Historicky najskorší začiatok žatvy

Slovenskí poľnohospodári tento rok začali žatvu v termíne, ktorý nemá v novodobej histórii obdobu. Prvé kombajny vyšli do polí už 10. júna, čo je rekordne skorý začiatok žatevných prác. Za týmto vývojom stojí kombinácia viacerých faktorov, predovšetkým však dlhodobé klimatické zmeny a pretrvávajúce sucho.

"Je to naozaj rekordne historicky najskorší začiatok žatvy. Mnohí poľnohospodári si na takúto správu ani nespomínajú,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Podľa nej možno za skorým nástupom žatvy vidieť viacero príčin. "Môžeme za touto skorou žatvou naozaj vidieť súhrn faktorov, ale hlavne celkovo klimatickú zmenu, ktorá dolieha už niekoľko rokov aj na našu oblasť,“ vysvetlila.

K skorému dozrievaniu plodín podľa nej prispelo aj aktuálne počasie. "Za takýto veľmi skorý nástup žatevných prác môže aj aktuálne počasie a teda extrémne sucho, ktoré máme na území Slovenska už niekoľko mesiacov, a nedostatok zrážok, respektíve aj ich nerovnomerné rozloženie,“ povedala.

Štatistiky potvrdzujú výnimočný rok

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora dlhodobo monitoruje priebeh žatvy a eviduje termíny jej začiatku aj ukončenia v jednotlivých regiónoch.

"Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora už roky robí takzvaný žatevný monitoring a presne mapujeme, kedy, v akom čase a aj v akej oblasti sa začali žatevné práce,“ priblížila Holéciová.

Pripomenula, že ešte aj medzi rokmi s najskorším začiatkom žatvy boli termíny neskoršie ako tento rok: "V roku 2018 trvala žatva až 92 dní a začala sa 16. júna. Čiže práve rok 2018 patrí k tým skorým začiatkom žatvy, ale ani náhodou nemôže konkurovať tomu aktuálnemu začiatku žatvy, ktorý sa začal už desiateho júna.“

Poľnohospodári pociťujú klimatické zmeny každý rok

Podľa hovorkyne komory nemožno rekordne skorú žatvu vnímať ako ojedinelý jav. Ide podľa nej o jeden z prejavov klimatickej zmeny, ktorá zasahuje poľnohospodárstvo čoraz výraznejšie. "Môžeme hovoriť o dôsledku klimatickej zmeny a tie dôsledky nemôžeme pozorovať len v prípade tohto jediného momentu, keď sa bavíme o takomto veľmi skorom nástupe žatvy,“ uviedla.

Klimatické zmeny sa podľa nej prejavujú počas celého roka: "Tak ako nám počas jari robia starosti jarné mrazy, tak v inom období roka nám robí starosti nerovnomerné rozloženie zrážok, krupobitie. Striedajú sa nám obdobia sucha a veľkých dažďov, ktoré vôbec nie sú také, na aké boli naši rodičia alebo starí rodičia zvyknutí.“

Holéciová upozornila, že zmeny počasia komplikujú nielen pestovanie plodín, ale aj chov hospodárskych zvierat. "Klimatické zmeny nás sprevádzajú pomaly každým jedným dňom, keď sa bavíme o poľnohospodárskej produkcii, o poľných prácach alebo o chove hospodárskych zvierat,“ povedala.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.