Ako sa Japonci vyrovnávajú so silnými zemetraseniami? Disciplína a príprava už od detstva

BRATISLAVA / Japonsko opäť zasiahlo silné zemetrasenie, ktoré spôsobilo rozsiahle škody a prinútilo desaťtisíce ľudí opustiť svoje domovy. Hoci podobné katastrofy krajinu postihujú pravidelne, Japonci patria medzi národy, ktoré sú na ne pripravené azda najlepšie na svete. O tom, ako funguje ich systém varovania, prečo neprepadajú panike a prečo politici uvažujú o vytvorení záložného hlavného mesta, hovoril v relácii Štúdio 24 analytik Centra ázijsko-pacifických štúdií pri CEVRO univerzite Jan Vavřík.

Zemetrasenia berú ako súčasť života

Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,1 síce vyvolalo rozruch, podľa Jana Vavříka však nejde o nič, čo by bolo pre Japonsko výnimočné. Pripomenul, že krajina má za sebou oveľa ničivejšie katastrofy vrátane zemetrasení z rokov 2011 a 2016. „To zemetrasenie budí rozruch, ale nie je to taká anomália pre Japonsko,“ povedal analytik.

Prečítajte si tiež

Počet obetí zemetrasenia v Japonsku vzrástol už na 28, záchranári stále prehľadávajú trosky

Práve skúsenosti z minulosti podľa neho viedli k tomu, že Japonci po každej podobnej udalosti prijímajú nové opatrenia a snažia sa minimalizovať následky budúcich katastrof. Veľkú úlohu zohráva aj systém včasného varovania J-Alert, ktorý obyvateľov okamžite upozorní na hroziace nebezpečenstvo alebo možné dotrasy či cunami. Podobné mechanizmy podľa Vavříka výrazne pomáhajú zachraňovať životy.

Disciplína, ktorá sa učí od detstva

Analytik zdôraznil, že hoci pri silnom zemetrasení prirodzene prichádza strach, Japonci vďaka dlhodobej príprave reagujú koordinovane. „To, že zažijete zemetrasenie viackrát, neznamená, že nespanikárite. Ale Japonci majú príslovie Shikata ga nai, teda musíme to prijať a preniesť sa cez to,“ vysvetlil.

Podľa neho sa deti už od útleho veku učia, ako sa počas zemetrasenia správať, kam sa ukryť a ako pomôcť sebe aj ostatným. Pravidelné cvičenia a dôraz na prevenciu sú bežnou súčasťou života. Aj preto sa podľa Vavříka záchranné zložky môžu spoľahnúť na disciplinované správanie obyvateľov, čo výrazne uľahčuje záchranné práce.

+6 fotiek

Zemetrasenie v Japonsku

Rýchla reakcia zachraňuje životy aj ekonomiku

Krátko po otrasoch japonská vláda vyslala do postihnutých oblastí tisíce záchranárov. Podľa analytika nejde len o pomoc obyvateľom, ale aj o snahu čo najrýchlejšie obnoviť fungovanie regiónu. „Naozaj ide o rýchlu a silnú reakciu. V prvom rade ide o ľudí, ale aj o ekonomiku,“ uviedol.

Pripomenul, že v postihnutých oblastiach pôsobia významné priemyselné podniky vrátane výrobcov čipov či automobilky Toyota. Ak by sa pomoc oneskorila, mohlo by to mať podľa neho dlhodobé hospodárske následky a niektoré mestá by sa mohli postupne vyľudniť, podobne ako sa to stalo v okolí Fukušimy po jadrovej katastrofe.

Záložné hlavné mesto ako poistka

Opakujúce sa prírodné katastrofy vedú japonských politikov aj k úvahám o vytvorení záložného hlavného mesta. Podľa Vavříka je hlavným dôvodom vysoké riziko, že Tokio môže v nasledujúcich rokoch zasiahnuť veľmi silné zemetrasenie.

„Podľa niektorých predikcií je okolo roku 2030 až 70-percentná pravdepodobnosť, že Tokio zasiahne zemetrasenie s magnitúdou 7,1 a viac, čo by mohlo Japonsko ochromiť,“ upozornil.

Jednou z najčastejšie spomínaných alternatív je Osaka, ktorá by podľa neho mohla prevziať časť administratívnych funkcií. Decentralizácia by zároveň pomohla zmierniť vysokú koncentráciu obyvateľstva aj ekonomických aktivít v Tokiu.

Vavřík zároveň pripomenul, že najväčšie riziko často nepredstavuje samotné zemetrasenie, ale jeho následky. Okrem cunami upozornil aj na zosuvy pôdy, ktorých pravdepodobnosť môže zvyšovať meniaca sa klíma a extrémne zrážky. Práve preto podľa neho zostáva dôsledná príprava jedným z najúčinnejších spôsobov, ako chrániť ľudské životy.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.