Štúdio 24: Prezidentova cesta do Číny

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Slovenská hlava štátu po 16-tich rokoch zavíta do Číny. Prezident Peter Pellegrini tam bude s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom hovoriť o hospodárskej spolupráci aj aktuálnych medzinárodných témach. Čo od tejto cesty možno očakávať si povedala moderátorka JOJ 24 Iveta Krupová s politológom Miroslavom Řádkom z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka.

Prvá návšteva po 16-tich rokoch

Prezidentská návšteva v Číne predstavuje významný diplomatický krok, hoci počiatočné očakávania nemusia byť vysoké. Politológ Miroslav Řádek naznačuje: "Priznám sa, že vzhľadom na to, že pána prezidenta ako keby nesprevádza nejaká širšia delegácia, ako to bolo možno v iných prípadoch, keď išiel do Číny, tak priznám sa, že nejaké veľké očakávania nemám."

Napriek tomu podčiarkuje základný význam dialógu. "Je samozrejme dobré, keď politici spolu rozprávajú a o to viac, ak sa jedná napríklad o dialóg s nesporne veľmocou, a to dokonca jednou z najľudnatejších krajín sveta," dodáva. Fakt, že ide o prvú takúto návštevu po šestnástich rokoch, sám o sebe svedčí o jej dôležitosti pre oživenie vzájomných vzťahov.

Biznis na prvom mieste

Kancelária prezidenta hovorí o potrebe "konštruktívneho a pragmatického dialógu" s Čínou. Čo si pod tým predstaviť v súčasnom geopolitickom kontexte? Podľa Miroslava Řádka je odpoveď pomerne jednoduchá: "Ak by som to mal veľmi zredukovať až vulgarizovať, tak ja za tým čítam jedno jediné slovíčko cudzie slovíčko a to je vzájomný biznis."

Vzhľadom na súčasnú globálnu hospodársku a geopolitickú situáciu každá krajina intenzívne hľadá nové možnosti pre rozvoj svojho hospodárstva, odbytiská pre svoju produkciu a príležitosti pre spoluprácu v oblasti technológií. Budúci ekonomický vývoj bude vo veľkej miere závisieť od technologického pokroku.

"A nesporne je v súčasnosti Čína veľmoc, ktorá technológie vyvíja, ale aj ich vo veľkom používa. V niektorých ohľadoch je aj civilizačne už napred ako niektoré časti Európy," zdôrazňuje Řádek. Je teda pravdepodobné, že hlavná pozornosť dialógu sa bude sústrediť práve na hospodárske otázky.

Prečo Západ mení postoj k Číne?

Zatiaľ čo v minulosti bola Čína zo strany mnohých západných krajín podceňovaná alebo kritizovaná, dnes si v Pekingu podávajú dvere mnohí svetoví a európski lídri. Táto zmena nie je náhodná. "Zmenilo sa geopolitické nastavenie na prelome posledných desaťročí," vysvetľuje Řádek. Tento posun spája najmä s nástupom konzervatívnych síl v Spojených štátoch amerických.

"Vieme, že výnimočne konfrontačný štýl politiky mal voči Číne už v prvom volebnom období Donald Trump a najmä jeho kroky v medzinárodnej politike nútia najmä Európanov sa zamýšľať nad tým, kto je reálne spojenec, kto je nepriateľ a čo je naozaj obsahom medzinárodných vzťahov," dodáva.

Príkladom tohto prehodnocovania je aj slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý pri rokovaniach o obchodných dohodách s USA v prvej polovici tohto roka navštívil aj Čínu. Tento prístup odráža širší trend.

"Každý, kto sa zaoberá nielen geopolitikou, ale aj medzinárodnou hospodárskou politikou, vie, že jednoducho táto ako keby konfliktnosť v medzinárodných vzťahoch prináša neistotu. No a keď existuje neistota, tak potom naozaj jednotliví aktéri medzinárodných vzťahov zisťujú, s kým spolupracovať a do akej miery sa môžu napríklad aj eliminovať niektoré konflikty z minulosti," hovorí Řádek.

Medzinárodné vzťahy sa tak nanovo nastavujú, čo vedie k tomu, že mnohé štáty západnej Európy a EÚ sa dnes snažia nájsť takzvaný pragmatický dialóg s Čínou.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.