Analýzy 24: V4 nikdy nebola úplne mŕtva, hovorí Vokálek

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Bratislava dnes bola ostro sledovaným mestom, keďže hostila premiérov Poľska, Maďarska, Českej republiky a Írska. Reč bola nielen o budúcnosti V4, ale i európskom rozpočte nie len pre rok 2027, kde zhodu medzi premiérmi členských krajín musí hľadať práve Írsko, ktorý aktuálne predsedá. Podľa premiéra je V4 opäť žívá - či je to to naozaj tak a či je reálne naplnenie spoločného postupu krajín napríklad i pri dôležitých európskych témach aj o tom sa v Analýzach 24 dnes porozprávame s bývalým diplomatom a analytikom Martinom Klusom a výkonným riaditeľom Inštitútu pre európsku politiku Europeum Martinom Vokálkom.

Vyšehradská štvorka (V4) sa podľa analytikov môže opäť výraznejšie koordinovať na politickej úrovni. Pri presadzovaní spoločných záujmov v Európskej únii však bude podľa Martina Vokálka potrebovať aj podporu ďalších členských štátov. Martin Klus upozornil, že medzi hlavné témy, na ktorých môžu krajiny V4 spolupracovať, patria energetika, poľnohospodárstvo, kohézna politika a budúci rozpočet EÚ.

V4 podľa Vokálka neprestala fungovať úplne ani v období, keď boli vzťahy medzi jej politickými predstaviteľmi problematické. Spolupráca pokračovala na odbornej a kultúrnej úrovni, ako aj prostredníctvom Medzinárodného vyšehradského fondu. „V4 nikdy nebola úplne mŕtva. Ona mala problém na tej politickej úrovni, ale tá vyšehradská spolupráca týchto štyroch štátov fungovala dlhé roky a fungovala na odbornej úrovni aj na kultúrnej úrovni,“ uviedol Vokálek.

Za dôležité považuje najmä to, či sa spolupráca premietne do konkrétnych krokov na európskej úrovni. Samotná koordinácia štyroch krajín podľa neho nemusí stačiť na presadenie spoločných pozícií v rámci EÚ. „My sa len keď to prenesieme na čísla, bavíme o tom, že V4 zastupuje nejakých 65 miliónov obyvateľov z necelých 500 miliónov obyvateľov Európskej únie. Takže je to pomerne veľa, ale nie je to taká sila, ktorá by každé rozhodnutie bola schopná nejakým spôsobom zmeniť vo svoj prospech,“ doplnil.

Podľa Vokálka by preto krajiny V4 mali pri jednotlivých témach aktívne hľadať spojencov aj mimo strednej Európy. Spoločný postup štyroch štátov môže byť podľa neho základom rokovaní, nie však ich konečným cieľom.

Klus upozornil, že koordinácia európskych pozícií je proces, ktorý sa pripravuje s časovým predstihom. Do rokovaní vstupujú premiéri, diplomati aj takzvaní šerpovia, ktorí pripravujú jednotlivé stanoviská a hľadajú priestor na kompromis. „Ja som mal možnosť robiť práve šerpu premiérovi. To je človek, ktorý vlastne dohaduje, o čom sa budete rozprávať a ako budú vyzerať tie záverečné stanoviská. Je to niekoľkodňový až týždňový proces,“ uviedol Klus.

Rozpočet EÚ bude predmetom náročných rokovaní

Osobitnou témou je budúci viacročný finančný rámec Európskej únie. Podľa oboch analytikov bude jeho príprava vyžadovať kompromisy medzi krajinami, ktoré chcú zachovať financovanie tradičných politík, a štátmi presadzujúcimi nové priority.

Vokálek upozornil na rozdiel medzi krajinami, ktoré sú čistými príjemcami rozpočtu EÚ, a čistými platcami. Slovensko a Česko podľa neho presadzujú zachovanie financovania oblastí, ako sú kohézna a poľnohospodárska politika, zatiaľ čo čisté prispievateľské krajiny tlačia aj na nové investičné priority a zvýšenie európskej konkurencieschopnosti.

Dôležitým faktorom bude podľa neho aj dĺžka rozpočtového obdobia. Európsky rozpočet sa pripravuje na viac rokov, pričom podmienky, v ktorých bude fungovať, sa môžu výrazne meniť.

„My sme vyjednávali rozpočet pre nejaké obdobie a pre nejaký svet, ktorý sa extrémne zmenil. A práve pokiaľ by boli štáty racionálne a pokiaľ by uvažovali dlhodobo, tak by mali byť pripravené na to, že svet, v ktorom vykonávame rozpočet, môže byť za tých päť rokov pomerne iný,“ uviedol Vokálek.

Klus v súvislosti s budúcim rozpočtom upozornil aj na potrebu financovania bezpečnosti a obrany. Európska únia podľa neho čelí novým bezpečnostným výzvam, ktoré bude potrebné zohľadniť pri nastavovaní rozpočtových priorít.

Zároveň poukázal na význam kohéznej a poľnohospodárskej politiky pre Slovensko. Pri rokovaniach však podľa neho bude potrebné hľadať odpoveď na otázku, z akých zdrojov sa majú nové priority financovať.

Dohoda do konca roka nie je istá

Vokálek neočakáva, že celý nový rozpočet EÚ bude schválený do konca roka. Za reálne však považuje dosiahnutie základného rámca dohody, na ktorom by sa následne pokračovalo v rokovaniach o jednotlivých detailoch.

Podobný názor zdieľa aj Klus. "Je to niečo podobné, ako keď sa u nás schvaľuje štátny rozpočet. Všetci ministri prichádzajú na vládu nešťastní a smutní a hovoria, ako sa museli zmieriť s tým, čo im tam ministerstvo financií napísalo. Ale potom nejaký kompromis nastane, niekomu sa niečo pridá, niekomu sa, bohužiaľ, musí aj niečo ubrať, ale jednoducho ten balík peňazí sa nafúknuť nedá. A keď, tak iba s vyššou mierou zadlženosti," dodal.

Podľa Klusa by bolo v záujme členských štátov, aby sa do konca roka podarilo dohodnúť aspoň na najdôležitejších častiach rozpočtu. Zvyšné otázky by následne riešilo predsedníctvo EÚ v roku 2027.

Pri rokovaniach bude podľa neho rozhodujúca schopnosť krajín dohodnúť kompromis. Rozpočet podľa Klusa nie je možné výrazne zväčšovať bez toho, aby sa zvýšila miera zadlženosti.

Krajiny V4 zároveň čaká diskusia o tom, ako sa zmení ich postavenie v budúcich rozpočtoch EÚ. Klus upozornil, že po prípadnom vstupe nových členských štátov, napríklad Ukrajiny, Moldavska či krajín západného Balkánu, by sa pri rovnakom alebo podobnom objeme rozpočtu mohlo rozdeľovať viac prostriedkov medzi ekonomicky slabšie krajiny.

Budúca podoba rozpočtu tak bude podľa analytikov závisieť nielen od požiadaviek jednotlivých štátov, ale aj od schopnosti nájsť kompromis medzi tradičnými politikami EÚ, novými investičnými prioritami a výdavkami na bezpečnosť a obranu.