Štúdio 24: ECB - úrokové sadzby bez zmeny

BRATISLAVA / Európska centrálna banka zatiaľ nesiahla po ďalšom zvyšovaní úrokových sadzieb. Naposledy ich zvýšila v júni, a to po takmer troch rokoch. Dôvodom je vysoká inflácia. Nie je však vylúčené, že menová politika sa sprísni po lete. Ako to ovplyvní úroky na úveroch a hypotékach? A aké zdražovanie nás asi ďalej čaká? Na to sa v Štúdiu 24 pýtal moderátor Ivan Janda ekonomického analytika Wealth effect management Vladimíra Vaňa.

O ďalšom vývoji rozhodnú inflácia aj ceny energií

Európska centrálna banka podľa analytika Vladimíra Vaňa ponechala úrokové sadzby bez zmeny preto, že aktuálne ekonomické údaje jej zatiaľ nedali dostatočný dôvod na ďalší zásah. Zdôraznil však, že rozhodovanie menotvorcov zostáva závislé od prichádzajúcich dát a situácia sa môže už o niekoľko týždňov zmeniť.

„To dnešné rozhodnutie bolo ostro sledované,“ povedal Vaňo v relácii Štúdio 24. Pripomenul, že vývoj úrokových sadzieb neovplyvňuje len hypotéky, ale aj akciové trhy, štátne dlhopisy či kurz eura. Pozornosť sa podľa neho sústreďuje najmä na to, ako sa do inflácie premietne aktuálne zdražovanie energií.

Prečítajte si tiež

Čo bude s hypotékami? Analytik očakáva zvyšovanie sadzieb ECB

Ceny ropy a plynu zostávajú najväčším rizikom

Analytik upozornil, že za neistotou stojí predovšetkým vývoj na energetických trhoch. Cena ropy Brent sa od začiatku júna zvýšila približne o 40 percent a rast zaznamenal aj zemný plyn. Ak by sa napätie v oblasti Hormuzského prielivu ešte vystupňovalo, ceny komodít by podľa neho mohli rásť ďalej.

„Ten dopad tohto nákladového šoku cien energií na infláciu sa ešte len prejaví,“ citoval Vaňo zo sprievodného vyhlásenia ECB. Práve tento odkaz podľa neho naznačuje, že centrálna banka zostáva pripravená reagovať, ak by sa inflácia opäť začala zrýchľovať.

Vyššie úroky zasahujú celú ekonomiku

Vaňo pripomenul, že rozhodnutia ECB sa neprejavujú iba na hypotékach domácností. Vyššie úrokové sadzby zdražujú financovanie aj firmám, čo môže obmedziť investície a spomaliť hospodársky rast. Ako príklad uviedol výnosy nemeckých štátnych dlhopisov, ktoré sa dostali na najvyššie úrovne za približne pätnásť rokov.

Podľa analytika však ECB pri svojich rozhodnutiach sleduje predovšetkým vývoj inflácie. „Jedinou strelkou kompasu menovej politiky Európskej centrálnej banky je práve tá inflácia,“ zdôraznil. Dodal, že ak by sa ekonomika výraznejšie ochladila a zároveň ustúpili inflačné tlaky spôsobené drahými energiami, centrálna banka by mohla v budúcnosti pristúpiť aj k opačnému kroku a úrokové sadzby opäť znižovať.

Celý rozhovor nájdete vo videu.