Analytik varuje: Európa čelí kritickému nedostatku nafty. Ceny môžu ďalej prudko rásť

BRATISLAVA / Ceny ropy, nafty aj zemného plynu pokračujú v raste. Podľa analytika J&T banky Stanislava Pánisa za tým stojí kombinácia viacerých faktorov – napätie na Blízkom východe, útoky na ruskú energetickú infraštruktúru aj problémy s exportom kazašskej ropy. Výsledkom je podľa neho rekordný rast rafinérskych marží, nízke zásoby a rastúci tlak na ceny pohonných látok aj energií. O problematike hovoril v relácii Štúdio 24.

Rekordné rafinérske marže tlačia ceny nahor

Pánis upozornil, že za rastom cien nestojí len samotná ropa, ale predovšetkým prudký nárast cien spracovaných ropných produktov. Cena ropy Brent sa podľa neho v priebehu niekoľkých hodín posunula z približne 90 na 95 dolárov za barel, zatiaľ čo veľkoobchodná cena nafty v Rotterdame sa priblížila k 170 dolárom za barel.

Prečítajte si tiež

Ekonomické analýzy 24: Zlato stráca lesk, ropa prekvapuje.

Podľa analytika je dôvodom kombinácia bojov na Blízkom východe, hrozby obmedzenia dopravy cez Hormuzský prieliv a Červené more, ale aj ukrajinských útokov na ruské rafinérie a exportnú infraštruktúru. Upozornil, že rafinérske marže sa dostali na historické maximá. Významne k tomu podľa neho prispelo poškodenie ruských rafinérií, ktoré výrazne obmedzilo ich spracovateľskú kapacitu.

„Dostávame sa do mimoriadne kritickej situácie. Nehovorím, že hrozí nedostatok ropy a ropných produktov, ale tie ceny môžu vyskočiť na rekordné úrovne,“ povedal.

Ak sa situácia nezlepší, očakáva ďalší rast cien na slovenských čerpacích staniciach. „Cena nafty by sa mohla priblížiť tým maximám z jari tohto roka, keď sa pohybovala okolo 1,85 na slovenských čerpacích staniciach v priemere,“ uviedol.

Prečítajte si tiež

Ceny palív rastú. Výroky Trumpa už nie sú jediným faktorom

​Európu trápi aj drahý plyn a slabá konkurencieschopnosť

Analytik upozornil, že napätie sa netýka iba trhu s ropou. Rastú aj ceny zemného plynu a európske zásobníky sa podľa neho plnia pomalšie než v predchádzajúcich rokoch. Varoval, že ak sa trend nezmení, zásobníky nemusia byť pred zimou naplnené na plánovanú úroveň. Vyššie ceny energií pritom podľa neho ďalej oslabujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

„No my už teraz nevieme konkurovať,“ skonštatoval. Ako príklad uviedol Nemecko, kde podľa jeho slov dlhodobo klesá priemyselná výroba a energeticky náročný chemický priemysel sa dostal na 30-ročné minimá. Pánis zároveň odmietol hovoriť o plnohodnotnej energetickej kríze.

„Hovorme skôr o nejakom nepríjemnom energetickom šoku, ktorý bude veľkým protivetrom pre svetovú ekonomiku a predovšetkým pre ekonomiku Európy,“ uzavrel.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.