Štúdio 24: Prečo potrebujeme tradičnú pastvu?

BRATISLAVA / Napriek mnohým prínosom sa tradičná pastva na Slovensku dostáva pod čoraz väčší tlak. Kombinácia klimatických a ekonomických problémov zhoršuje vyhliadky na jej udržanie. Ohrozenie pastvy na Slovensku pritom nie je problémom len pre farmárov, ale znamená aj menšiu odolnosť krajiny voči suchu, úbytok biodiverzity a zánik bio-topov, od ktorých závisia mnohé vzácne druhy rastlín a živočíchov. O tom, že tradičná pastva je naozaj dôležitá, svedčí aj to, že OSN vyhlásila tento rok za „Medzinárodný rok pasienkov a pastierstva“. O tom sa v Štúdiu 24 rozprávala Aneta Parišková s ornitológom zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti BirdLife Slovensko, Jozefom Ridzoňom.

Pastierstvo v minulosti

Tradícia pastierstva, ktorá po stáročia formovala slovenskú krajinu, sa dnes dostáva pod nevídaný tlak. Klimatické zmeny a ekonomické problémy zhoršujú vyhliadky na udržanie tejto dôležitej činnosti. Hoci sa mnohým môže zdať ako prežitok minulosti, ornitológovia a ochranári v nej vidia kľúč k záchrane budúcnosti.

Podľa ornitológa, ochranári začali venovať pozornosť pastve už v deväťdesiatych rokoch, keď úbytok hospodárskych zvierat viedol k strate vzácnych druhov vtáctva. "Zistili sme, že ak nič neurobíme, prídeme o najvzácnejšie druhy vtáctva," vysvetľuje Ridzoň. 

Boj proti suchu 

Pastva hrá zásadnú úlohu aj v boji proti suchu, paradoxne práve v čase, keď sucho sužuje samotných poľnohospodárov. Na juhu Slovenska, kde pastva zanikla, nahradili trávne porasty a lucernu široko riadkové plodiny ako kukurica.

Takáto pôda v suchých obdobiach zadržiava menej vody, pretože chýba hustá vegetácia, a voda rýchlejšie odtečie. V krasových oblastiach, ktoré zodpovedajú za viac ako polovicu vodných zdrojov Slovenska, má opustenie pastvy za následok zarastanie drevinami.

Miznutie vzácnych rastlín

Zánik pastvy má drastické dôsledky. Slovensko už stratilo mnohé druhy vtáctva, ktoré boli na ňu viazané, napríklad brehuľku alebo hvizdáka. Rovnako miznú aj vzácne rastliny ako hlaváčik jarný či poniklec, ktoré neprežijú v zalesnených či neobhospodarovaných plochách.

Napriek výzvam existujú aj dobré správy. Ochranárom sa spoločne s farmármi podarilo vrátiť zvieratá na viac ako 115 lokalít po celom Slovensku. Mimoriadnym úspechom je návrat krasky belasej, drahokamu našich pasienkov, na Východoslovenskú nížinu (okolie Kráľovského Chlmca, Veľkých Kapušian a Stredy nad Bodrogom).