Štúdio 24: Hrozba ruských kyberoperácií

Kybernetické útoky, ako ich definuje Breiner, sú oveľa komplexnejšie než len znefunkčnenie webovej stránky. Zahŕňajú krádež hesiel a dokumentov, prenikanie do vládnych a firemných sietí, sledovanie komunikácie, útoky na dodávateľské reťazce a priame útoky na kritickú infraštruktúru, ako sú energetika, doprava či verejné služby. Tieto aktivity sa delia na dve hlavné kategórie: získavanie citlivých informácií a priame napadnutie infraštruktúry, ktorá je dnes de facto online. Európska únia najnovšie priamo pripísala ruskej FSB aktivity, ktoré siahajú od špionáže až po pokusy o sabotáž kritickej infraštruktúry.

Tieto kybernetické operácie sú súčasťou širšieho konceptu hybridných hrozieb, ktoré zahŕňajú aj dezinformácie, ekonomický nátlak, politické zasahovanie a iné skryté či otvorené nástroje. "Sú to vojenské prostriedky, ktoré zámerne stierajú medzi hranicu medzi vojnou a mierom, ale snažia sa rovnakým spôsobom destabilizovať spoločnosť," dodáva odborník. Breiner zdôrazňuje, že je kľúčové priamo menovať a demaskovať aktérov ako 16. centrum ruskej FSB a jednotku 29155 vojenskej rozviedky GRU. Tým sa totiž narúša ich snaha zostať v anonymite, signalizuje sa politická vôľa a technické kapacity na odhalenie útokov a zároveň sa vysiela jasný odkaz útočníkovi, že jeho konanie nezostane bez odozvy.

Prečítajte si tiež

Európa vracia úder: EÚ a Británia uvalili tvrdé sankcie na ruské kybernetické siete

​

Cieľom Moskvy je splniť viacero úloh naraz. Na jednej strane ide o kybernetickú špionáž – získavanie utajovaných skutočností, osobných informácií kľúčových osôb, internej firemnej komunikácie, priemyselných tajomstiev a informácií o politickom rozhodovaní. Na strane druhej je to sabotáž s cieľom poškodiť systémy a prerušiť služby v doprave, bankovníctve alebo verejnej správe. Ako príklad poslúžil vlaňajší útok na poľskú energetickú sieť, ktorý mohol nechať pol milióna ľudí v zime bez prúdu, no Poľsku sa ho podarilo odvrátiť. Strategickým cieľom Ruska je testovať zraniteľnosti nepriateľa a v prípade neúspechu nechať si otvorené zadné dvierka pre budúce útoky. "Pre nich je dôležité napríklad takýmito kybernetickými útokmi testovať dostupnosť takýchto útokov, respektíve či v prípade naozaj ostrého útoku by bolo možné niektoré systémy destabilizovať," dopĺňa Breiner.

Slovensko je oficiálne Európskou úniou označované ako jedna z krajín, ktoré boli zasiahnuté ruskými kybernetickými útokmi. Aj keď slovenské inštitúcie konkrétne prípady nepriznávajú, Breiner spomína verejne známe znefunkčnenie katastra, ktoré by mohlo byť dopadom takého útoku. Rusko môže Slovensko vnímať aj ako vstupnú bránu do prísnejšie strážených sietí našich spojencov, a to útokom na firmy v dodávateľských reťazcoch, dopravcov, alebo na osobné účty kľúčových zamestnancov, aby získalo informácie na vydieranie či spoluprácu.