Štúdio 24: Hodnotenie samitu NATO v Ankare

BRATISLAVA / Ukrajina môže naďalej počítať s pomocou Severoatlantickej aliancie. Tento rok dostane od spojencov zbrane a výcvik v hodnote 70 miliárd eur a rovnaký balík ju čaká aj v roku 2027. Je to jeden z konkrétnych záverov skončeného 36. samitu NATO v tureckej Ankare. Všetko podstatné si v Štúdiu 24 rozobrala moderátorka Iveta Krupová s dlhoročným diplomatom a bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.

Závery samitu

Generálny tajomník NATO Mark Rutte označil samit za stretnutie, kde sa potvrdilo výrazné navýšenie prostriedkov na obranu zo strany európskych spojencov a Kanady. Kľúčovým výsledkom bola aj pokračujúca podpora Ukrajine, ktorej spojenci prisľúbili zbrane a výcvik v hodnote 70 miliárd eur, a to nielen pre tento, ale aj pre budúci rok. Tento balík je podľa expertov dôležitý pre zachovanie územnej integrity a nezávislosti Ukrajiny, čo je kľúčové pre mier v Európe.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda prezidenta Pellegriniho po samite NATO v Ankare

​

Záverečná deklarácia jednoznačne označila Ruskú federáciu a jej neo-imperiálne ambície za najväčšie ohrozenie mieru. NATO sa po rokoch zamerania na expedičné misie vrátilo k svojmu pôvodnému poslaniu – teritoriálnej obrane a ochrane svojich členských štátov. Medzi diskutovanými témami bolo aj posilnenie protivzdušnej obrany, logistickej pripravenosti a navýšenie muničnej výroby.

Pokračujúce kontroverzie

Samit sa však nevyhol ani kontroverzným témam, predovšetkým výrokom amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opäť otvoril tému potreby získania Grónska pre Spojené štáty. Hoci časť pravdy spočíva v zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii v Arktíde a rastúcich záujmoch Ruska a Číny, Grónsko je podľa Wlachovského neoddeliteľnou súčasťou Dánskeho kráľovstva a tak to má zostať. "Záujmy Ruska a Číny v arktickej oblasti sú evidentné a pre Spojené štáty je Grónsko z hľadiska geopolitického a geostrategického nesmierne významné teritórium," dodáva. Mark Rutte sa s Trumpom dohodol na spoločnom riešení bezpečnostnej situácie v Grónsku, čím sa Aliancia snaží túto tému konštruktívne posunúť. "Bolo evidentné, že tá téma mu nie je príjemná a na druhej strane si nechcel pohnevať najväčšieho spojenca v aliancii, čiže nejakým spôsobom z toho vykorčuľoval," doplnil diplomat.

Na okraji samitu sa uskutočnilo aj stretnutie Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré prebehlo s výrazne menším napätím než v minulosti. Hoci sa hovorilo o záujme Vladimira Putina ukončiť vojnu, jeho ponuka na stretnutie v Moskve bola ukrajinskou stranou symbolicky odmietnutá. Wlachovský zdôraznil, že takéto rokovania musia prebiehať na neutrálnej pôde, aby sa predišlo symbolike kapitulácie.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Jednota a budúcnosť NATO po Ankare

​

Donald Trump tiež zaujal ostrými výrokmi voči Španielsku, Británii a Taliansku, ktorým vyčítal nedostatočnú podporu vojenskej operácie proti Iránu. Bývalý minister zahraničných vecí však pripomenul, že NATO je obranná aliancia a zásah Spojených štátov proti Iránu nespĺňal parametre kolektívnej obrany. Trumpove vyjadrenia o zastavení obchodných vzťahov so Španielskom označil za prehnané, nakoľko obchodnú politiku únie riadi spoločne Európska únia.