Štúdio 24: Jednota a budúcnosť NATO po Ankare

BRATISLAVA / Veľké očakávania sprevádzali tohtoročný, v poradí už 36. samit Severoatlantickej aliancie v Ankare, všeobecne sa spomínali ako hlavné témy výdaje na zbrojenie či podpora Ukrajiny. Očakávalo sa zomknutie členov aliancie v reakcii na pretrvávajúce napätie a konflikty vo svete, jednota členských krajín a silná podpora Ukrajine. Čo z toho sa naplnilo a aké odpovede dala Ankara na bezpečnostné otázky dnešných dní? Na to sa pýtal moderátor JOJ 24 Pavol Michalka odborníka na zahraničnú politiku a bývalého ministra medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky Pavla Demeša.

Nálada Donalda Trumpa

Generálny tajomník NATO označil rokovania za úspešné a vyzdvihol jednotu spojencov. Podľa odborníka na zahraničnú politiku a bývalého ministra medzinárodných vzťahov Pavla Demeša bolo už z jeho vystúpenia zrejmé, že výsledok summitu považuje za úspech.

"Bolo z neho cítiť tú spokojnosť a odpadol mu kameň zo srdca,“ povedal Demeš. Ako dodal, práve na pleciach generálneho tajomníka ležala zodpovednosť za organizáciu mimoriadne dôležitého stretnutia.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda Marka Rutteho po samite NATO v Ankare

​Jednou z najväčších otázok pred summitom bolo podľa Demeša to, aký postoj zaujme americký prezident Donald Trump. Po jeho predchádzajúcich ostrých vyjadreniach na adresu európskych spojencov panovali obavy, že opäť spochybní jednotu NATO alebo bude kritizovať členské štáty.

"Ten základný moment, akú náladu bude mať Donald Trump, že či znovu nebude, podobne ako minulý rok v Haagu, kritizovať spojencov natvrdo a hroziť, že nebodaj Spojené štáty odídu, tak toto bolo zažehnané,“ uviedol Demeš. Podľa neho k tomu prispel aj vzťah medzi Trumpom a generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Obaja sa poznajú ešte z čias, keď bol Rutte holandským premiérom počas Trumpovho prvého funkčného obdobia. 

Spoločný postoj všetkých členov

Za jeden z najdôležitejších výsledkov summitu považuje Demeš prijatie záverečného komuniké, za ktoré sa postavili všetci členovia aliancie: "Nikto z 32 členských krajín Severoatlantickej aliancie nebol proti." Podľa neho je práve jednota v čase rastúcich bezpečnostných hrozieb jedným z najdôležitejších signálov, ktoré mohol summit vyslať.

Prečítajte si tiež

Lídri NATO potvrdili podporu Ukrajine, chcú poskytnúť vojenskú pomoc za 70 miliárd eur

​Demeš zároveň upozornil, že summit sa nekonal v období pokoja, ale v čase pokračujúcich konfliktov. Počas rokovaní pokračovali ruské útoky na Ukrajinu, ukrajinské operácie na ruskom území aj eskalácia situácie na Blízkom východe.

"Konal sa vo veľmi zvláštnom čase. V reálnom čase sme sledovali, že horia ruské rafinérie, horí Krym aj domy v Kyjeve. Na toto všetko sa lídri museli počas summitu pozerať,“ pripomenul.

Demeš pripomenul, že Donald Trump ešte krátko pred summitom hovoril o blížiacom sa prímerí na Blízkom východe. Počas rokovaní však svoju rétoriku výrazne pritvrdil a ostro kritizoval iránske vedenie. "Nemali sme tu teoretický summit ani hypotetické hrozby. Lídri rokovali v čase, keď prebiehali veľmi reálne konflikty na Ukrajine, v Rusku aj na Blízkom východe,“ dodal Demeš.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.