Štúdio 24: Varovanie pred samitom NATO

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Ukrajina v noci na utorok (7.7.) vyslala na Moskovskú oblasť viac ako 430 dronov. A to iba deň po tom, ako jej bezpilotné lietadlá dokázali poškodiť najväčšiu ruskú rafinériu na Sibíri vzdialenú až 2500 kilometrov od ukrajinských hraníc. Ide o reakciu na smrtiace ruské raketové útoky na Kyjev? Alebo je to varovný prst pre Vladimira Putina v čase, keď sa v Ankare začína dôležitý samit Severoatlantickej aliancie? Moderátorka JOJ 24 Dana Čapkovičová sa pýtala novinára a publicistu žijúceho v Moskve Jiřího Justa.

Ako situáciu vnímajú bežní obyvatelia?

Podľa novinára Jiřího Justa, ktorý žije v Moskve, sa väčšina Rusov snaží vojnu čo najviac ignorovať. "Povedal by som, že ich to príliš nezaujíma. Rovnako ako samotná vojna. Snažia sa ju jednoducho nevnímať,“ uviedol Just. Podľa neho sa ľudia v Rusku príliš nesústredia ani na správy z frontu, najmä preto, že konflikt sa v súčasnosti odohráva vo veľkej miere prostredníctvom vzdušných útokov.

Zároveň však dodal, že samotné Rusko už čoraz viac pociťuje dôsledky tejto formy vojny. Pripomenul útoky dronmi na ruské územie či poškodenie dôležitých energetických zariadení. "Rusi do istej miery cítia nebezpečenstvo, ktoré táto vzdušná vojna predstavuje,“ povedal.

Rusko využíva slabiny ukrajinskej obrany

Podľa Justa sú intenzívne útoky na Kyjev spojené aj s nedostatkom prostriedkov ukrajinskej protivzdušnej obrany, najmä rakiet do systémov Patriot. Ukrajina na tento problém dlhodobo upozorňuje a Moskva podľa neho túto situáciu vníma ako príležitosť. "Rusko si skutočne uvedomuje, že Ukrajina má nedostatok rakiet do systémov Patriot, ktoré sa primárne snažia chrániť pred balistickými útokmi z Ruska,“ vysvetlil.

Podľa novinára sa ruské sily snažia túto slabinu využiť a spôsobiť Ukrajine čo najväčšie škody. Pri jednom z posledných útokov na Kyjev boli podľa neho zasiahnuté aj objekty súvisiace s výrobou alebo skladovaním rakiet.

Just zároveň upozornil, že problém nie je iba v dodávkach zo zahraničia, ale aj v samotných výrobných kapacitách. "Výroba týchto protirakiet je slabá a pomalá. Vyrába sa menej protirakiet, než koľko ich Rusko nasadzuje proti Ukrajine,“ uviedol.

Útok na Omsk riešia Rusi najmä cez ceny benzínu

Pozornosť vyvolal aj ukrajinský útok na rafinériu v Omskej oblasti na Sibíri, ktorá sa nachádza 2500 kilometrov od ukrajinských hraníc. Hoci išlo o jeden z najvzdialenejších úderov, podľa Justa nejde o hlavnú vec, ktorá by Rusov znepokojovala. "Toto nie je to, čo by Rusov trápilo. Skôr ich znepokojuje, že omská rafinéria je mimoriadne dôležitá.,“ povedal.

Rafinéria patrí medzi významné energetické zariadenia a pred vojnou vyrábala približne každý šiesty liter benzínu v Rusku. Po tom, ako Ukrajina poškodila viacero rafinérií v európskej časti Ruska, význam omského závodu ešte vzrástol.

Podľa Justa preto Moskvu viac než samotná vzdialenosť útoku znepokojujú možné ekonomické následky – najmä riziko ďalšieho prehĺbenia problémov s dodávkami pohonných látok.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.