25°
Bratislava
Štúdio 24: Hlasovanie je neplatné
Štúdio 24: Hlasovanie je neplatné
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Desiate referendum v histórii Slovenka je neplatné. Výsledky už oficiálne potvrdila aj štátna volebná komisia. Účasť v sobotnom (4.7.) referende dosiahla 16,13 percenta. Jeho výsledky si zhodnotila moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik s politológom Miroslavom Řádkom z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka.
Referendum 2026
O čom vypovedá nízka účasť?
Posledné referendum sa zaradilo medzi tie s najnižšou účasťou v histórii samostatného Slovenska. Nižšiu účasť zaznamenalo iba referendum z roku 1997, ktoré bolo napokon zmarené. Podľa politológa Miroslava Řádeka sú rozhodujúce predovšetkým témy, o ktorých sa hlasuje, aj politické okolnosti, za ktorých referendum vzniká.
"Zodpovedá to o atraktivite tém referend, ktoré sme na Slovensku mali, pretože ono už od prelomu nultých a deväťdesiatych rokov sme videli skôr referendum ako nástroj v rukách najmä politických strán, poprípade ďalších politických skupín, ktorí skôr riešili svoje parciálne záujmy v rámci politickej súťaže," priblížil. Pôvodný zámer autorov Ústavy SR pritom podľa neho spočíval v tom, aby občania rozhodovali o skutočne zásadných otázkach verejného záujmu.
Dodal, že hoci všetky doterajšie referendá riešili otázky verejného záujmu, nie všetky boli pre voličov natoľko atraktívne, aby ich motivovali prísť k volebným urnám. Mnohí podľa neho jednoducho dali prednosť inému programu.
Čo znamená referendum pre Demokratov?
Výsledok referenda bude mať aj dôsledky pre mimoparlamentnú stranu Demokrati, ktorá stála za petičnou akciou vedúcou k jeho vyhláseniu. Hoci sa ešte pred hlasovaním objavovali názory, že referendum je zbytočné a jeho organizácia predstavuje vysoké náklady pre štát, Řádek upozorňuje, že z pohľadu tejto strany nemusí ísť o jednoznačný neúspech.
Podľa neho sa Demokratom podarilo zmobilizovať podstatne širší okruh voličov, než aký zodpovedá ich súčasným volebným preferenciám."Dokázali dostať k urnám aj voličov, ktorí nie sú priamo pravdepodobne jej sympatizanti. Dokázali tam dostať pravdepodobne trikrát viac voličov, ako ich podporujú dnes,“ povedal Řádek.
Zároveň však pripustil, že predstavitelia Demokratov sa budú musieť pripraviť na kritiku zo strany koaličných strán. Tie budú podľa neho nepochybne pripomínať nízku účasť aj náklady, ktoré si organizácia referenda vyžiadala.
Politológ zároveň poukázal na argument, ktorý môžu Demokrati vo svojej obhajobe využívať. Strana totiž presadzovala, aby sa spolu s ostatnými otázkami hlasovalo aj o tretej otáze. Práve táto téma mohla podľa neho prilákať výrazne viac voličov.
"Oni stále môžu opakovať to, že jednoducho mali záujem, aby sa konalo referendum aj s treťou otázkou, a to o skracovaní funkčného obdobia Národnej rady SR, pravdepodobne za týchto okolností by sme sa tu rozprávali o úplne inej účasti,“ myslí si.
História referend na Slovensku
História slovenských referend ukazuje, že väčšina z nich skončila s účasťou okolo 20 percent oprávnených voličov. Výnimkou bolo referendum iniciované Konfederáciou odborových zväzov v roku 2004, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 40 percent voličov. Jediným platným referendom v histórii Slovenska však naďalej zostáva hlasovanie o vstupe krajiny do Európskej únie.
Politológ vysvetľuje, že úspech referenda nezávisí iba od samotnej témy, ale aj od schopnosti osloviť voličov naprieč politickým spektrom. Slovenská spoločnosť je podľa neho dlhodobo silne polarizovaná, čo výrazne sťažuje dosiahnutie zákonom stanovenej účasti.
"Aby bolo na Slovensku úspešné referendum, je potrebné, aby sa zmobilizoval kompletne celý opozičný tábor, ale aj časť vládneho tábora,“ vysvetlil. Ako príklad uviedol referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie. To podporovala nielen vtedajšia vládna koalícia, ale aj časť opozície na čele s Vladimírom Mečiarom.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
