Štúdio 24: Deväť referend, jedno platné

SLOVENSKO / Z doterajších deviatich referend platilo na Slovensku iba jedno. Dosť voličov prišlo k urnám iba vtedy, keď sa rozhodovalo o našej budúcnosti v Európskej únii. Prečo o referendá nemáme záujem? A aká je ich najčastejšie téma? O tom porozprával politológ a riaditeľ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak.

Neúspešná bilancia a dôvody nízkej účasti

Z deviatich pokusov o referendum uspelo len jedno. Podľa Juraja Marušiaka to vypovedá o tom, že referendum nie je formou politickej participácie, ktorá by dokázala pritiahnuť väčší záujem verejnosti. "Závisí to od tém a častokrát odporcovia danej otázky využívajú bojkot referenda ako najlepšiu zbraň na to, aby návrh neprešiel," vysvetľuje Marušiak. Pre stúpencov je ťažšie zmobilizovať voličov proti návrhu, jednoduchšia je taktika obštrukcií – teda neprísť hlasovať.

Prečítajte si tiež

Už túto sobotu sa koná referendum. Slováci budú rozhodovať o týchto dvoch otázkach

Nízka účasť má aj ďalšie dôvody. Členstvo v EÚ bolo jedinou témou, ktorá dokázala integrovať podstatnú časť spoločnosti. Ostatné témy boli často príliš čiastkové alebo predstavovali úzku stranícku agendu. Marušiak tiež poukazuje na únavu voličov z častých volieb (parlamentné, prezidentské, regionálne, komunálne). Politické elity navyše už od začiatku 90. rokov, napríklad v súvislosti s rozdelením Československa, prejavovali skepsu voči referendám a často vyzývali k ich bojkotu. Referendum o vstupe do EÚ tak prešlo "s odretými ušami", keďže k urnám prišlo len 52,15 percenta oprávnených voličov. Podľa politológa mohol byť dôvodom nízkej účasti aj istý prejav nesúhlasu s vtedajšou Dzurindovou vládou a jej nepopulárnymi reformami.

Referendum ako politický nástroj 

Referendá sú často vnímané ako politický nástroj na získanie voličov alebo ako súčasť kampane. Iniciátori majú právo organizovať ich, no usporadúva ich štát.

V posledných rokoch sa najpopulárnejšou témou slovenských referend stalo skrátenie volebného obdobia parlamentu. Ústavný súd však takúto otázku už raz označil za protiústavnú, keďže by išlo o jednorazový akt, ktorý spochybňuje legitimitu zákonodarnej moci. Podľa Juraja Marušiaka voliči musia zvažovať dôsledky svojho rozhodnutia už pri volebnej urne. "Demokracia predpokladá mentálnu vyspelosť a zodpovedné uvažovanie. Ak sme si zvolili vládu, nesieme zodpovednosť za svoje rozhodnutie," uzatvára politológ. Umožniť predčasné ukončenie mandátu vlády referendom by podľa neho znemožnilo akýmkoľvek vládam robiť zásadné rozhodnutia počas štvorročného obdobia.

Viac sa dozviete vo videu.