Štúdio 24: Slovensko bude znova vyrábať hliník
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Výroba hliníka v Žiari nad Hronom sa má po rokoch opäť obnoviť. Štát výmenou za to vytvorí pre fabriku stabilné podmienky a poskytne jej viaceré kompenzácie. Hlinikáreň utlmila výrobu v lete 2022 a posledné pece odstavili začiatkom roka 2023. Spustiť by sa znova mali od konca augusta. Na to, čo nám obnovenie výroby hliníka môže priniesť, odpovedal v relácii Štúdio 24 analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.
Slovensko nemôže byť pri výrobe hliníka úplne sebestačné
Obnovenie výroby hliníka v Žiari nad Hronom je podľa analytika INESS Martina Vlachynského pozitívnou správou, no jej význam netreba preceňovať. Hoci nejde o podnik porovnateľný s najväčšími priemyselnými závodmi na Slovensku, zachovanie jedinej domácej výroby hliníka považuje za dôležité.
„Ja by som to nazval správa stredného významu. Nejedná sa o giganta ako sú napr. železiarne v Košiciach alebo niektoré z automobiliek, ale jedná sa o pomerne významnú priemyselnú firmu ako z hľadiska regiónu, tak z hľadiska schopností, ktoré táto firma má. Je to v podstate jediný výrobca hliníka, ktorého potencionálne máme,“ povedal v relácii Štúdio 24.
Pripomenul, že väčšina produkcie žiarskej hlinikárne smerovala do zahraničia. Jej význam preto podľa neho nespočíva len v zásobovaní slovenského trhu, ale aj v tom, že Slovensko môže hliník ponúkať obchodným partnerom v zahraničí.
Analytik zároveň odmietol predstavu úplnej sebestačnosti pri strategických surovinách. „Akákoľvek sebestačnosť je len chiméra. Moderná výroba je obrovský, dlhý reťazec rôznych vstupov. Aj pri tomto hliníku síce budeme vyrábať hliník, ale tie vstupy, najmä teda oxid hlinitý alumina, sa musí dovážať, pretože to na Slovensku sa neťaží ani nespracováva,“ vysvetlil. Dodal, že zapojenie do medzinárodných výrobných sietí umožňuje podnikom zabezpečiť potrebné suroviny aj v období geopolitických komplikácií.
Kompenzácie sú podľa analytika lepšie než priame dotácie
Vlachynský považuje za správne, že kompenzácie pre energeticky náročné podniky budú financované z výnosov z emisných povoleniek. Podľa neho ide o férovejší mechanizmus než priame dotácie zo štátneho rozpočtu.
„Je to určite lepší mechanizmus ako investičné stimuly. Tie klasické. To znamená nijaké odpustenie daní alebo nejaké priame dotácie,“ uviedol. Vysvetlil, že vysoké ceny elektriny súvisia aj s cenami emisných povoleniek, pričom práve energeticky náročné podniky znášajú ich dôsledky.
Pripomenul tiež, že Slovensko podobný mechanizmus doteraz využívalo len obmedzene, hoci funguje aj v ďalších európskych krajinách. Podľa neho takýto systém pomáha udržať konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Zároveň zdôraznil, že nejde len o podporu Slovalca.
„Ono to nie je len schéma na podporu výroby hliníka. Ono je to schéma na podporu práve toho energeticky náročného priemyslu,“ povedal. Dodal, že z nej budú môcť profitovať aj podniky z oceliarskeho či chemického priemyslu. Na záver upozornil, že z dlhodobého hľadiska by bolo lepším riešením zníženie cien elektriny.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.