Štúdio 24: Prognóza ekonomiky na rok 2026

BRATISLAVA / Slovenská ekonomika porastie v tomto roku nepatrne, podľa analytikov Národnej banky Slovenska tempom iba pol percenta. Inflácia by mala zostať v tomto roku v blízkosti 4 percent. Deficit verejných financií dosiahne 4,5 percenta HDP a ani v ďalších rokoch sa výraznejšie nezlepší. To sú hlavné výstupy z najnovšej prognózy vývoja našej ekonomiky, ktorú vydala centrálna banka. Čo tieto čísla znamenajú v reálnom živote, a aký ekonomický vývoj očakáva, na to sa v Štúdiu 24 pýtal moderátor Ivan Janda ekonóma Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, docenta Viliama Páleníka.

Páleník upozornil, že na dobiehanie životnej úrovne západnej Európy, ktorá rastie tempom okolo jedného percenta, by Slovensko potrebovalo udržateľný rast na úrovni troch percent. S aktuálnym polpercentným tempom sa naopak rozdiel medzi Slovenskom a vyspelejšími ekonomikami prehlbuje. „Momentálne jednoducho sa od nás Rakúsko vzďaľuje a nedobehneme ho nikdy, ak sa nič nestane,“ konštatoval.

Hoci prognózy naznačujú, že v najbližších rokoch by sa rast mohol priblížiť k dvom percentám vďaka novým investíciám do automobiliek a batériových závodov, Páleník je skeptický. Predpokladá skôr rast okolo jedného percenta, vzhľadom na postupný nábeh kapacít a potrebu amortizácie predošlých investícií. Tieto energeticky náročné odvetvia síce zvyšujú hrubý domáci produkt, no nemusia sa rovnako premietať do príjmov domácností, čo potvrdzuje aj divergencia disponibilných dôchodkov domácností voči západnej Európe.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: Rating Slovenska vs realita

​

Kde sa stratil „slovenský tiger“, ktorý v minulosti rástol aj o desať percent? Podľa ekonóma nie sú príčinou len vonkajšie vplyvy. Kľúčový problém vidí v období po finančnej kríze v rokoch 2008 – 2010. Zatiaľ čo Slovensko krízu zvládlo, od roku 2012 sa nepodarilo naštartovať udržateľný hospodársky rast. Namiesto zvyšovania konkurencieschopnosti a reforiem sa vlády uchýlili k politike „kupovania si voličov“ prostredníctvom sociálnych balíčkov, čo viedlo k rýchlemu zadlžovaniu.

Rýchle zadlžovanie pritom neprináša očakávané efekty rastu životnej úrovne či investícií, ale rozplýva sa prevažne do spotreby, ako je vidieť napríklad pri financovaní trinástych dôchodkov z dlhu. "Tá spotreba domácností, ak sa nič iné v ekonomike nezmení, tak nebude dlhodobým ťahúňom slovenskej ekonomiky a zároveň treba povedať, že začínajú klesať investície," dodáva.

Pokiaľ ide o infláciu, Slovensko sa borí s vyšším rastom cien potravín a energií než väčšina okolitých krajín (s výnimkou Maďarska). Vládne protiinflačné politiky sa javia ako neúspešné. Na trhu práce zas hrozí rast nezamestnanosti, napriek starnutiu populácie. Zatiaľ čo silné ročníky odchádzajú do dôchodku a slabšie prichádzajú na trh práce, spomalenie hospodárskeho rastu znižuje dopyt po práci. Zároveň je kritizované uľahčovanie prílevu nekvalifikovanej zahraničnej pracovnej sily, ktoré konzervuje problémy sociálneho vylúčenia.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda strany Smer-SD o finančnej disciplíne Slovenska

​