Mier medzi USA a Iránom? Podľa odborníka sa konečná dohoda nemusí nikdy podpísať

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Americko-iránske rokovania o mieri vstúpili do novej fázy. Štyri pracovné skupiny majú pripraviť podmienky trvalej dohody, no podľa orientalistu a odborníka na Blízky východ Petra Pelikána zostáva otázne, či sa ju vôbec podarí uzavrieť. V relácii Štúdio 24 s moderátorom Ivanom Jandom upozornil aj na rozpory medzi tým, čo obsahuje memorandum o porozumení, a tým, ako ho prezentuje americký prezident Donald Trump.

Rozporuplné ustanovenia v dokumente

Americko-iránske rokovania o mieri sa podľa Petra Pelikána posunuli od politických vyhlásení ku konkrétnym rokovaniam. Obe strany vytvorili štyri pracovné skupiny, ktoré majú riešiť jadrový program, sankcie, hospodársku spoluprácu aj monitorovanie plnenia dohody.

Orientalista však upozornil, že viaceré verejné vyjadrenia predstaviteľov Spojených štátov sa nezhodujú s obsahom memoranda o porozumení, ktoré obe krajiny podpísali. Diskusia sa začala otázkou dohľadu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu nad iránskym jadrovým programom. Kým v médiách sa objavili informácie, že Teherán odmieta inšpekcie, Pelikán poukázal na konkrétne ustanovenia memoranda.

„Irán explicitne rozhodne nevylučuje jeho dohľad,“ povedal. Pripomenul, že dokument počíta s úlohou agentúry pri nakladaní so zásobami obohateného materiálu. Podobne podľa neho memorandum upravuje aj otázku zmrazených iránskych finančných prostriedkov. Hoci Donald Trump naznačoval, že Spojené štáty budú kontrolovať ich využívanie, text dohody hovorí niečo iné.

„Spojené štáty sa zaviazali, že rozhodne nebudú akokoľvek intervenovať do nakladania s nimi zmrazenými finančnými prostriedkami,“ uviedol Pelikán. Podľa odborníka tak vzniká rozpor medzi obsahom podpísaného dokumentu a jeho verejnou prezentáciou.

Konečný mier možno nikdy nepríde

Pelikán považuje za pozitívny signál vznik pracovných skupín, ktoré majú pripraviť podmienky budúcej dohody. Zároveň však upozorňuje, že memorandum umožňuje predlžovať rokovania prakticky bez časového obmedzenia.

„Ja sa domnievam, že oni sa dohodnú na tých veciach, ktoré sú pre nich výhodné. Tie budú fungovať, ale konečná zmluva nebude v skutočnosti nikdy uzatvorená,“ povedal. Za jednu z hlavných priorít oboch strán označil zabezpečenie voľnej plavby cez Hormuzský prieliv. Práve prípadné obmedzenia v tejto strategickej oblasti by totiž mali negatívne dôsledky nielen pre Spojené štáty a Irán, ale aj pre ich obchodných partnerov.

Podľa orientalistu sa preto môže vytvoriť situácia podobná dlhodobému status quo, keď konflikt formálne neskončí, ale ani neprerastie do rozsiahlej vojny.

Izrael nedosiahol všetko, no z konfliktu vyťažil najviac

Pelikán nesúhlasí s názormi, že najväčším porazeným konfliktu je Izrael. Pripomenul, že izraelské operácie v posledných rokoch výrazne oslabili viacerých regionálnych spojencov Iránu. „Ja sa domnievam, že v skutočnosti Izrael zaznamenal pomerne najväčší úspech zo všetkých zúčastnených strán v konflikte,“ uviedol.

Za nedosiahnutý cieľ však označil snahu o zásadné oslabenie alebo zmenu režimu v samotnom Iráne. Podľa neho sa ukázalo, že krajina s takmer 100 miliónmi obyvateľov a tisícročnou históriou zostane významnou regionálnou mocnosťou aj naďalej.

Napriek vojenským úspechom Izraela však podľa Pelikána nemožno vylúčiť, že výsledok konfliktu sa negatívne prejaví vo vnútornej politike krajiny. Práve izraelský premiér Benjamin Netanjahu môže podľa neho čeliť kritike za to, že sa nepodarilo dosiahnuť všetky pôvodne deklarované ciele.

Odborník zároveň neočakáva, že by napätie na Blízkom východe definitívne zmizlo. „Ja sa domnievam, že zase k nejakým bojom dôjde,“ uzavrel Pelikán s tým, že ďalšie strety by sa mohli sústrediť najmä na severné hranice Izraela.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.