Geopolitika 24: Rezignácia Starmera a rokovania USA a Iránu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Britský premiér Keir Starmer oznámil, že rezignuje na svoju funkciu aj na predsedu Labouristickej strany. Vo Švajčiarsku rokujú zástupcovia USA a Iránu a snažia sa dohodnúť na podmienkach konečného mieru na Blízkom východe. Dohôd a deklarácii prímeria bolo počas tohto konfliktu už niekoľko, no ani raz sa ich nepodarilo dodržiavať viac ako pár dní. Lídri štátov Európskej únie sa zároveň stretli na spoločnom samite a hľadali spôsob, ako ukončiť vojnu na Ukrajine. Aj o týchto témach sa rozprával moderátor Lukáš Dzivý s poslankyňou európskeho parlamentu Miriam Lexmann z KDH a poslancom NR SR Romanom Michelkom zo SNS.

Británia hľadá nový smer

Úvod diskusie sa venoval politickému vývoju vo Veľkej Británii po oznámení odchodu premiéra Keira Starmera z čela vlády aj Labouristickej strany. Hostia sa však nezhodli na tom, čo stojí za jeho pádom ani akým smerom sa krajina bude ďalej uberať.

Miriam Lexmann tvrdila, že labouristi nedokázali riešiť ekonomické problémy krajiny a namiesto reforiem sa venovali iným témam. „Vy neviete robiť sociálnu politiku, keď ju nemáte z čoho zaplatiť,“ povedala s tým, že bez silnej ekonomiky nie je možné dlhodobo financovať sociálne opatrenia.

Roman Michelko naopak argumentoval, že problémom nebola príliš ľavicová politika, ale práve nedostatok odvážnych krokov. Podľa neho voliči očakávajú výraznejšie sociálne opatrenia, spravodlivejšie dane a väčšiu redistribúciu bohatstva. „Je obrovský dopyt po principiálnych politikách sociálnych, ale aj redistribúcii bohatstva,“ vyhlásil. Zároveň predpovedal, že tradičný systém dominancie dvoch strán sa vo Veľkej Británii postupne oslabí a v budúcnosti budú čoraz častejšie vznikať koaličné vlády.

Spor o úlohu Slovenska vo svete

Debata sa presunula aj k Blízkemu východu a slovenskej zahraničnej politike. Lexmann opakovane kritizovala vládu za nedostatočnú aktivitu pri riešení medzinárodných kríz a pýtala sa, aké konkrétne kroky podnikla slovenská diplomacia.

„Čo spravila slovenská diplomacia?“ zopakovala niekoľkokrát počas diskusie. Spomenula pritom Arménsko, Ukrajinu aj konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Podľa nej by Slovensko malo jasnejšie presadzovať svoje postoje a aktívnejšie sa zapájať do medzinárodných iniciatív.

Michelko jej oponoval tým, že možnosti Slovenska sú v globálnej politike prirodzene obmedzené. Tvrdil, že rozhodujúce slovo majú veľmoci a od malej krajiny nemožno očakávať, že zásadne ovplyvní rozhodnutia Washingtonu či Teheránu. „Slovenská diplomacia nemôže dať veľkohubé vyhlásenia o tom, že bude riešiť takéto krízy. To môžu iba veľmoci,“ povedal.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.