23°
Bratislava
Štúdio 24: USA a Irán sa dohodli na mieri
Štúdio 24: USA a Irán sa dohodli na mieri
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Na Blízkom východe by mal byť na chvíľu pokoj zbraniam. Priniesť ho má dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorej oficiálny podpis sa očakáva v piatok (19.6.) vo Švajčiarsku. Na to, čo je o nej zatiaľ známe a či bude dohodu dodržiavať aj Izrael, sa pozrela moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik s analytičkou Evou Taterovou z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky.
Izrael zaútočili na Irán spolu s USA
Regionálne mocnosti medzi dvoma tlakmi
Podľa analytičky Evy Taterovej z Ústavu pre súčasné dejiny AV ČR sú kľúčové najmä štáty, ktoré sú konfliktom priamo ohrozené alebo ekonomicky závislé od stability regiónu. Ako uviedla: "Dá sa teda očakávať, že štáty, ktoré sú vojnou postihnuté najviac, teda tie, ktoré priamo susedia s Iránom, majú asi najväčší záujem na tom, aby tento konflikt čo najskôr skončil.“
Taterová pripomína, že dopady konfliktu nie sú len vojenské, ale aj hlboko ekonomické. "Dlhodobo to poškodzuje nielen ich vnútornú bezpečnosť. Vieme totiž z minulosti, že na ich územie boli v minulosti namierené raketové a dronové útoky, ale veľmi to poškodzuje aj ich ekonomiku," povedala.
Podľa nej mohli Spojené arabské emiráty pôsobiť ako významný kanál tlaku smerom na USA, zatiaľ čo Katar mal výnimočnú pozíciu vo vzťahu k Iránu. "Katar má s Iránom nadštandardné vzťahy a disponuje tam určitými pákami, ako môže na tento režim pôsobiť,“ vysvetlila. Turecko a Pakistan zas podľa nej dlhodobo hrajú rolu sprostredkovateľov, pretože stabilita regiónu je pre nich existenčne dôležitá.
Prečo Irán nezlomila vojna?
Na začiatku konfliktu sa podľa Taterovej predpokladalo, že rýchly vojenský tlak môže destabilizovať iránsky režim. Realita však ukázala odolnejší systém, než sa čakalo. "Na začiatku si naozaj všetci mysleli, že táto vojna otrasie režimom v Iráne v jeho základoch,“ pripomenula.
Kľúčovým faktorom mala byť podľa nej pripravenosť režimu na stratu kľúčových osobností a vytvorenie náhradných mocenských štruktúr. Týka sa to aj najvyššej úrovne vedenia: "Netýka sa to len samotného najvyššieho duchovného vodcu, pretože ako vieme, do tejto pozície bol zvolený jeho syn.“ Aj keď existujú špekulácie o jeho stave či úlohe.
Rovnako dôležité je rozloženie moci v armáde a bezpečnostných zložkách, kde existujú paralelné štruktúry schopné prevziať kontrolu. Zároveň však Taterová upozorňuje, že pohľad zvonka je neúplný: "My samozrejme nemáme úplný prehľad o tom, čo sa deje vo vnútri, a nevieme, čo sa napríklad chystá v pozadí.“
Krehkosť dohody
Hoci sa hovorí o dohode, situácia je podľa analytičky stále veľmi neistá. Viaceré kľúčové otázky majú zostať otvorené a rokovania pokračujú. Taterová upozorňuje, že finalizácia ešte nie je istá: "Dohoda je síce v tejto chvíli na stole, vyzerá to nádejne, ale uvidíme, čo sa stane do piatku, pretože v hre je ešte relatívne veľa faktorov a uvidíme, či v piatok vo Švajčiarsku skutočne dôjde k podpísaniu dohody.“
A aj keby dohoda vznikla, pravdepodobne nepôjde o definitívne vyriešenie konfliktu: "Nikto to memorandum presne nevidel a objavujú sa skôr len také odhady, čo by mohlo obsahovať, takže sa zdá, že tie najťažšie a najdôležitejšie otázky aj tak nebudú vyriešené a bude tam ďalšia lehota na ich prerokovanie.“
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
