Štúdio 24: Brusel - biliónové dopady sankcií
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Brusel chce vo vzťahu k Moskve pritvrdiť. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v utorok predstavila návrh už v poradí 21. sankčného balíka. Nové opatrenia reagujú na pretrvávajúcu ruskú agresiu a zameriavajú sa na osoby aj sektory kľúčové pre pokračovanie vojny. Balík ešte musia jednomyseľne schváliť všetky krajiny Únie. Viac sa o význame ďalšieho sankčného balíka porozprávala v Štúdiu 24 moderátorka Dana Čapkovičová s analytikom J&T Banky Stanislavom Pánisom.
Pobaltská premiérka Kaja Kallas nedávno vyčíslila, že západné sankcie už stáli Rusko odhadom 1,2 až 1,5 bilióna dolárov. Analytik Pánis však tieto čísla považuje za značne zveličené a vníma ich skôr ako politickú deklaráciu. Pripomína, že predchádzajúce odhady boli výrazne nižšie. "Keď 20 balíkov nedokázalo položiť ruskú ekonomiku nejakým spôsobom na lopatky a zastaviť tú vojnu na Ukrajine, nepredpokladám, že dvadsiaty prvý sankčný balík bude nejaká veľká revolučná zmena," dodáva.
Rusko sa podľa Pánisa dokázalo sankciám do značnej miery prispôsobiť, často aj vďaka spolupráci s inými štátmi. Zdôrazňuje, že Západ už netvorí dominantnú časť svetovej ekonomiky a ťažisko sa presúva do Ázie, Číny, Indie a krajín globálneho Juhu, ktoré s Ruskom naďalej intenzívne obchodujú. Obchodná výmena medzi Ruskom a Čínou či Indiou sa od začiatku vojny zintenzívnila.
S výnimkou plynu, ktorého potrubné dodávky do Európy klesli po útokoch na plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2, Rusko exportuje podobný objem komodít ako v roku 2022. Zaujímavosťou je, že napriek snahe EÚ o odstúpenie od ruského plynu, Francúzsko, Španielsko a Belgicko sú významnými dovozcami ruského LNG, ktorý často ďalej smeruje do Nemecka.
Ruský prezident Vladimir Putin nedávno na ekonomickom fóre v Petrohrade bagatelizoval zníženie životnej úrovne v Rusku, tvrdiac, že Rusko dosiahlo úroveň krajín eurozóny. Pánis pripúšťa, že nominálne má Putin pravdu. Ruská ekonomika má tento rok rásť okolo 1,4 %, čo je rýchlejšie ako väčšina krajín eurozóny, ktoré sa pohybujú okolo 1 %.
Zadĺženosť Ruska je na úrovni približne 20 % HDP, zatiaľ čo priemer eurozóny presahuje 80 %. Ruský rozpočtový schodok 2,5 % HDP je tiež výrazne nižší ako v mnohých krajinách EÚ, vrátane Slovenska (4,5 %). Analytik však dodáva, že napriek týmto číslam je ruská ekonomika výrazne vychýlená na vojnovú mašinériu a pod povrchom značne trpí.
Dvadsiaty prvý balík sankcií prináša rozšírenie sankcií na ruské ropné tankery, obmedzenia predaja LNG tankerov do Ruska a sankcionovanie približne 90 najväčších ruských bánk s cieľom spôsobiť kolaps finančného systému. Politické kroky ako zákaz vstupu do EÚ pre Rusov slúžiacich v invázii analytik nepovažuje za účinné. Cenový strop na ruskú ropu (44 dolárov) je naďalej obchádzaný. Pánis je skeptický, že tieto opatrenia prinesú revolučnú zmenu, ak už predošlých dvadsať balíkov nedokázalo zastaviť vojnu na Ukrajine. Upozorňuje, že pokiaľ Rusko nie je úplne izolované a väčšina sveta s ním naďalej obchoduje, sankcie nebudú mať želaný efekt. "Odstrihnutie sa od ruského plynu bude znamenať vyšsie ceny plynu v Európe," poznamenal.
Analytik sa zamýšľa aj nad dopadom sankcií na samotnú Európsku úniu. Spochybňuje, či majú sankcie dostatočne asymetrický dopad, teda či viac škodia Rusku ako EÚ. Poukazuje na to, že odstrihnutie sa od ruských energií vedie k vyšším cenám plynu a ropy v Európe. Európsky priemysel trpí výrazne vyššími cenami energií (elektrina 2-3x USA, plyn 5-6x USA), čo vedie k strate konkurencieschopnosti a k deindustrializácii. To ohrozuje budúcnosť Európy ako priemyselného centra.