Štúdio 24: NASA chce základňu na Mesiaci

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Americká vesmírna agentúra NASA načrtla necelé dva mesiace po úspešnom prelete misie Artemis 2 okolo Mesiaca prvú fázu plánov na vytvorenie lunárnej základne. Cieľom je podpora lunárnej ekonomiky, vedecký výskum a položenie základov pre expedíciu na Mars. Na tieto plány sa pozrela moderátorka JOJ 24 Hana Zavřelová Gallová s riaditeľom letovej prevádzky a výskumníkom v Nemeckom centre pre letectvo a kozmonautiku, ktorý koordinuje chod európskeho laboratórneho modulu Columbus na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Hosťom v Štúdiu 24 bol Matej Poliaček, ktorý v minulosti viedol aj simulovanú misiu na Mesiac.

+25 fotiek

Návrat Artemis II na Zem

Ako bude vyzerať základňa na Mesiaci?

"Tak ja by som si to predstavoval práve nejako takto modulárne, asi možno podobne ako Medzinárodná vesmírna stanica,“ vysvetlil. Podľa Poliačeka by nešlo o jediný komplex, ale o viacero prepojených častí s rôznymi funkciami – od obytných až po technické.

"Určite tam bude veľká časť nejakých neobývaných modulov,“ povedal s tým, že základňa nebude pozostávať len z klasických obytných "plechoviek“, ako ich poznáme z ISS.

Dôležitou súčasťou bude aj infraštruktúra, ktorá zabezpečí chod celej stanice: "Určite aj nejaká infraštruktúra, čo sa týka generovania elektrickej energie alebo celkového zabezpečenia tej základne alebo stanice.“

Striedanie posádok ako na ISS

Otázkou zostáva, či budú astronauti na Mesiaci žiť dlhodobo, alebo sa budú striedať v pravidelných intervaloch. Súčasné predstavy sa prikláňajú k druhej možnosti. "Určite by som si to predstavoval aspoň teda v tom, čo máme zatiaľ pred sebou, ako podobný systém, čo máme na ISS. Čiže tí astronauti sa tam budú striedať,“ priblížil Poliaček.

Zároveň však dodal, že presný model zatiaľ nie je jasný. "Ak by som si mal tipnúť, tak určite to asi nebudú rovnaké 6 mesačné misie ako máme teraz na ISS, kde sa tie posádky vlastne prekrývajú," uviedol.

"ISS je obývaná nepretržite. Na Mesiaci je možné, že tam bude aj nejaké obdobie, keď tam nebude nikto. Ale určite verím tomu, že ambíciou NASA je nakoniec sa dopracovať k takémuto systému aj na Mesiaci, kde niekto na tej základni je nepretržite," dodal.

Južný pól Mesiaca ako ideálne miesto

Budúca základňa by mala vzniknúť na južnom póle Mesiaca. Dôvodom sú unikátne podmienky, ktoré kombinujú extrémny chlad aj takmer neustále slnečné svetlo. V trvalo zatienených kráteroch sa nachádza ľad: "Ten ľad, ktorý na Mesiaci existuje, sa nemá šancu roztopiť a tým pádom by mohol byť stále zužitkovaný na nejaké iné potreby, či už ako palivo alebo niečo iné“

Naopak, okraje kráterov ponúkajú stabilný zdroj energie: "Práve na okraji takýchto niektorých kráterov sú zase regióny, kde niekde okolo až 90 % času stále svieti slnko.“

To umožňuje využívanie solárnych panelov bez výrazných výpadkov energie. "To zase vieme využiť na generovanie elektrickej energie solárnymi panelmi a napríklad nemusíme riešiť veľmi studené mesačné noci," dodal.

Sebestačnosť je cieľ, ale zatiaľ nie realita

Hoci sa často hovorí o sebestačných základniach, realita bude omnoho zložitejšia. Základňa musí byť predovšetkým schopná prežiť v nehostinnom prostredí. "Nejaká sebestačnosť tam určite byť musí, hlavne teda energetická. Už aj tým, že sa bavíme o nejakom prostredí, ktoré je naozaj nehostinné a nekompromisné, tak musí byť tá stanica alebo základňa schopná hlavne prežiť," pripomenul.

Úplná nezávislosť od Zeme je však zatiaľ vzdialená budúcnosť: "Ak by sme chceli naozaj skutočnú sebestačnosť, potrebujeme recyklovať vodu, potrebujeme nejako pestovať aj rastliny, a to ešte podľa mňa nejakých tých pár desaťročí potrvá.“

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.