Štúdio 24: Útok dronu - náhoda či provokácia?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Rumunsko viní Rusko, ktorého dron v noci na piatok zasiahol obytný dom v meste Galati a zranil dve osoby, z nezodpovednej eskalácie. Rumunsko aj Francúzsko si už predvolali ruského veľvyslanca. Situáciu zároveň odsúdili viaceré európske krajiny vrátane Slovenska, Severoatlantická aliancia aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. S geopolitickou analytičkou a vedúcou Katedry bezpečnostných štúdií na CEVRO Univerzite Martinou Heranovou sa v Štúdiu 24 pozrela moderátoka Dana Čapkovičová na to, či mohol byť útok náhoda alebo cielená eskalácia.

Diplomacia nestačí, Rusko od incidentov neodrádza

Hoci útok ruského dronu na obytný dom v rumunskom meste Galați vyvolal ostré reakcie Európskej únie, NATO aj jednotlivých členských štátov, podľa geopolitickej analytičky Martiny Heranovej samotné odsudzujúce vyhlásenia Moskvu od podobných krokov neodrádzajú. V relácii Štúdio 24 upozornila, že napriek opakovaným reakciám Západu počet incidentov na východnom krídle Aliancie rastie.

Ako pripomenula, Európska únia síce prijíma nové sankčné balíky a spojenci zvyšujú vojenskú pomoc Ukrajine, no ani tieto opatrenia zatiaľ neviedli k zastaveniu ruských provokácií. Podľa nej preto vzniká otázka, akým spôsobom možno účinnejšie chrániť aliančné územie bez priameho vstupu do konfliktu s Ruskom.

„Rusko to neodradí od týchto incidentov. Takže tu zostáva premýšľať o tom, ako ďalej vlastne postúpiť, aby sme ochránili aliančné územia, ale zároveň vlastne neboli v tom priamom konflikte s Ruskom, čo je veľmi obtiažne,“ uviedla analytička.

Podľa Heranovej by jednou z možností mohlo byť aktívnejšie zapojenie spojencov do ochrany ukrajinského vzdušného priestoru, prípadne jeho západnej časti. Takýto krok by podľa nej pomohol zabrániť tomu, aby ruské drony a rakety doleteli až k hraniciam členských štátov NATO a zároveň by chránil civilné obyvateľstvo na Ukrajine.

Francúzsko sa snaží prevziať vedúcu úlohu v Európe

Zaujímavú pozornosť vzbudila aj reakcia Francúzska, ktoré si po incidente predvolalo ruského veľvyslanca. Podľa Heranovej nejde len o solidaritu s Rumunskom, ale aj o snahu Paríža posilniť svoju pozíciu v Európe v čase, keď sa čoraz častejšie diskutuje o možnom obmedzení americkej vojenskej prítomnosti na kontinente.

Analytička pripomenula, že Francúzsko sa dlhodobo profiluje ako jeden z hlavných európskych lídrov v oblasti obrany a bezpečnosti. Výhodou Paríža je aj to, že ide o jedinú krajinu Európskej únie disponujúcu jadrovými zbraňami. „Ten francúzsky postoj vidím v kontexte práve toho vodcovstva, ktoré by chcelo zaujať,“ skonštatovala Heranová.

Rokovania nepriniesli výsledok

Moskva podobné incidenty spravidla odmieta komentovať alebo ich označuje za ukrajinské provokácie. Podľa analytičky preto vyvstáva otázka, či majú diplomatické rokovania s Ruskom ešte šancu priniesť zásadný posun.

Heranová pripomenula, že ani dlhodobé snahy Spojených štátov o sprostredkovanie rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou neviedli k ukončeniu vojny. Rusko podľa nej naďalej odmieta prímerie a trvá na splnení svojich požiadaviek, ktoré by v praxi znamenali kapituláciu Ukrajiny.

„Rusko nie je ochotné pristúpiť na prímerie, nie je ochotné pristúpiť na mierové riešenie, respektíve nie je ochotné pristúpiť do tej doby, než budú prijaté všetky jeho požiadavky,“ povedala analytička. Podľa nej preto nemožno očakávať rýchle diplomatické riešenie konfliktu. Naopak, vzhľadom na rastúci počet incidentov na východnom krídle NATO považuje súčasnú situáciu za mimoriadne nebezpečnú. Varovala, že ak Aliancia neprijme razantnejšie opatrenia, podobných prípadov môže pribúdať.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.