Štúdio 24: Samosprávy a dlhová brzda

BRATISLAVA / Mestá a obce žiadajú jasné pravidlá, ako majú skladať rozpočty na budúci rok. Súčasná situácia, kedy štát na ne prenáša finančnú zodpovednosť za ďalšie a ďalšie svoje rozhodnutia, je pre samosprávy likvidačná. Navyše sa nevedia zorientovať ani v posledných vyjadreniach predsedu vlády o dlhovej brzde. Viac si povedala moderátorka JOJ 24 Mária Ölvedyová s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska a zároveň primátorom mesta Partizánske, s pánom Jozefom Božikom.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik vyzval vládu aj parlament, aby otvorili diskusiu o zmene ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, známeho ako dlhová brzda. Reagoval tak na vyjadrenia premiéra Roberta Fica, podľa ktorého štát ani samosprávy nemusia mať striktne vyrovnané rozpočty.

Božik upozorňuje, že súčasné pravidlá výrazne komplikujú fungovanie miest a obcí, najmä pri investíciách a čerpaní eurofondov. "Združenie miest a obcí Slovenska už od minulého roka aj na tripartite, aj na Hospodárskej a sociálnej rade aktivovalo v rámci svojich možností to, aby sme začali reálne diskutovať o zmene tohto ústavného zákona,“ uviedol.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda PS: Dlhová brzda a samosprávy

​Podľa neho ZMOS v tejto otázke podporila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a postupne sa téma dostala aj na ministerstvo financií.

Samosprávy štát nezadlžia

Božik zdôraznil, že mestá a obce nepredstavujú významné riziko pre verejné financie Slovenska. "Podiel miest a obcí na celkovom dlhu je nižší ako dve percentá,“ povedal s tým, že súčasný systém je voči samosprávam prísnejší ako voči štátu. "Mestá a obce, ani samosprávne kraje, nikdy nemôžu zadĺžiť štát do takej úrovne, aby tu bola aktivovaná dlhová brzda,“ zdôraznil predseda ZMOS.

Pripomenul, že zákon samosprávam nedovoľuje vytvárať deficitné rozpočty a zároveň ich limituje pri zadlžovaní. "Náš zákon, ktorý upravuje naše rozpočty v rámci rozpočtu hospodárenia miest a obcí, je tak prísny, že nedovoľuje, aby sme tvorili po prvé deficity, čo môže len štát, a po druhé, aby sme sa zadĺžili do vyššej úrovne, ako je 60 % bežných príjmov,“ dodal.

Mestá nemôžu používať ani vlastné úspory

Podľa Božika je problémom aj to, že samosprávy majú obmedzené možnosti využívať rezervné fondy či čerpať úvery na spolufinancovanie projektov. "Naše úspory nemôžeme používať, to znamená, že väčšina miest, ktoré nie sú tak bohaté, aby mali tak veľké dane z nehnuteľnosti, že potrebujú používať peniaze aj z rezervného fondu, jednoducho by si neporadili,“ vysvetlil.

Prečítajte si tiež

Samosprávy znášajú sankcie z dlhovej brzdy, na zmenu treba širokú politickú podporu

​Dopady by pocítil aj štát

Božik tvrdí, že dôsledky by sa neobmedzili iba na samosprávy. Menej investícií by podľa neho znamenalo nižšie príjmy štátu a problémy v stavebníctve. "Každý investičný projekt znamená daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a ďalšie príjmy do štátnej pokladnice,“ povedal.

Zároveň varoval pred rastom nezamestnanosti. "Keď nebudú mať firmy robotu v tom objeme, čo dnes mestá a obce dávajú do systému fungovania štátu, bude sa zvyšovať nezamestnanosť napríklad v sektore stavebníctva,“ dodal.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.