Štúdio 24: Šach-mat Donalda Trumpa v Iráne
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / USA zaútočili s Izraelom na konci februára na Irán s cieľmi zabrániť islamskej republike získať jadrové zbrane a zmeniť režim v Teheráne. Ani jedno sa z pohľadu Washingtonu po dva a pol mesiacoch nepodarilo, naopak, najnovší mierový návrh Iránu hovorí o silnejúcom egu a postaveniu iránskych politikov. Irán, o ktorého armáde Trump rád hovorí, že je zničená, dokonca hrozí otvorením nových frontov. Viac už si povedala moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik s odborníkom na túto komplikovanú oblasť Blízkeho východu, s bezpečnostným analytikom a vedúcim katedry politológie Masarykovej univerzity v Brne, pánom Josefom Krausom.
Izrael zaútočili na Irán spolu s USA
Návrh prímeria Teheránu
Návrh prímeria, ktorý Teherán adresoval Bielemu domu, podľa viacerých pozorovateľov nepôsobí ako dokument krajiny, ktorá je na pokraji porážky. Bezpečnostný analytik a vedúci Katedry politológie na Masarykovej univerzita Josef Kraus upozorňuje, že Irán si napriek tlaku zachoval významné strategické páky aj vnútornú stabilitu.
Podľa Krausa si Teherán veľmi dobre uvedomuje svoju geopolitickú silu, najmä možnosť ohroziť dopravu cez Hormuzský prieliv – jednu z najdôležitejších obchodných trás pre svetový export ropy.
"Irán si veľmi dobre uvedomuje, čo má v rukách, a to je veľká páka na vydieranie alebo politická a diplomatická páka voči Spojeným štátom, ale aj voči Západu či všeobecne voči celosvetovej verejnosti v podobe uzavretia Hormuzského prielivu,“ uviedol.
Analytik pripomína, že hoci Irán uzavretím prielivu hrozil už v minulosti, dnešné technológie mu dávajú omnoho reálnejšiu schopnosť takýto krok uskutočniť. "Ukázalo sa, že v modernej dobe, v 21. storočí, keď je k dispozícii celá škála prostriedkov, ako napríklad bezpilotné prostriedky, je uzavretie Hormuzského prielivu veľmi jednoduché, lacné a efektívne,“ povedal.
Ako je na tom Irán?
Kraus zároveň odmieta predstavu, že by bol iránsky režim na pokraji kolapsu. Ani po stratách vo vedení krajiny podľa neho nedošlo k rozvratu štátu či armády. "Napriek zabitiu celého radu ľudí, vrátane najvyššieho duchovného vodcu, teda najvyššej autority v krajine, v skutočnosti nedošlo k zrúteniu tohto režimu,“ pripomenul.
Ozbrojené sily Iránu podľa neho zostávajú funkčné a schopné zasahovať americké aj izraelské ciele v širšom regióne. "Ozbrojené sily, hoci oslabené, napríklad o zabitých generálov, naďalej fungujú veľmi dobre a sú schopné ničiť Američanom pomerne cenné a dôležité vojenské zariadenia v oblasti Perzského zálivu, sú schopné aj naďalej prípadne vykonávať odvetné opatrenia voči geograficky veľmi vzdialenému štátu Izrael,“ dodal.
Odpoveď USA
Práve táto situácia podľa analytika vysvetľuje sebavedomý tón iránskych vyjednávačov. "To vlastne dodáva sebavedomie iránskym vyjednávačom, ktorí si tieto páky veľmi dobre uvedomujú a po celý čas sa vlastne snažia s USA vyjednávať ako rovný s rovným, nie ako, povedzme, regionálny vazal podriadený globálnej veľmoci,“ uviedol.
Na druhej strane však podľa Krausa naráža tento prístup na postoj Spojených štátov a prezidenta Donalda Trumpa, ktorí sú zvyknutí presadzovať svoje požiadavky z pozície globálnej veľmoci: "Spojené štáty, ktoré sú zvyknuté vystupovať z pozície globálnej veľmoci, ktorá je schopná a zároveň pod vedením Donalda Trumpa aj ochotná presadzovať veci silou, tomuto prístupu a komunikácii úplne nerozumejú.“
Práve to môže byť podľa neho dôvod, prečo Washington iránske návrhy opakovane odmieta a rokovania zatiaľ neprinášajú zásadný posun.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.